Počujeme to často, vyslovujeme občas, čítame zriedka.
Riť, kurva, čurák.
Ospravedlňujem sa za predchádzajúci riadok, pokiaľ vám spôsobil psychickú ujmu alebo šok. Nebolo pre mňa ľahké tie slová napísať. Ale bolo dôležité ich vyložiť ako karty na stôl.
Vulgarizmy atakujú posledné dva týždne Česko ako premnožené hlodavce. Nedá sa im vyhnúť.
Najprv sme sa dozvedeli, že bývalý šéf Národnej galérie Milan Knížák žaluje o státisíce excentrického výtvarníka Davida Černého a Českú televíziu za to, že o ňom vo vysielaní povedal, že je kriploidný čurák.
Potom sa jeden z poslancov tak rozhorčil nad dlhými rokovaniami v snemovni, že vyhlásil, že v noci pracovať nebude, pretože vtedy pracujú len kurvy a zlodeji.
Už o deň neskôr akýsi mladík na ulici zakričal na ministra financií, že je kurva zlodejská a dostal za to pár faciek.
Milujem vulgarizmy. Keď ich použijete v správnom čase a na správnom mieste, sú ako prasknutie bičom. Len ich nesmiete používať príliš často. Svojou razantnosťou sú to krehké a slabé slová. Mám o ne strach.
Vedeli ste, že 13. november 1965 patrí medzi najdôležitejšie dni v histórii BBC? Vtedy po prvý raz odvysielala anglické slovo „fuck“. Podobne dôležitým medzníkom je pre americký denník New York Times rok 1998, keď sa toto slovo po prvý raz objavilo v tlači.
Mám strach, aby sa jeseň 2011 nestala v českých dejinách medzníkom, keď sme svoje krásne a poetické vulgarizmy zabili. To by bolo v riti.
