Vo Varnsdorfe na severe Česka žije 16-tisíc obyvateľov. Rómov je okolo päťsto. Napriek zjavnému nepomeru sa stalo mestečko na hraniciach s Nemeckom symbolom rasových konfliktov a demonštrácií, kde strážia poriadok ťažkoodenci a český premiér chodí na neohlásenú návštevu.
„Kam idete, sem nemôžete len tak prísť na návštevu,“ kričí vedúca ubytovne pre Rómov, ktorá stojí v centre mesta už niekoľko rokov. Kumar Vishwanathan, Ind, ktorého české médiá volajú českým Gándhím, sa ohradí: „A prečo nie, sú tí ľudia väzni?"
Napokon sa však rozhodne zostať vonku a počkať. Rómovia za ním prichádzajú sami a srdečne sa zvítavajú. Odkedy v neďalekom Novom Bore Rómovia mačetami zranili návštevníkov baru a Varnsdorf sa stal ohniskom protirómskeho odporu, chodieva sem Kumar často.
Ubytovňa poskytuje prístrešok 108 sociálne odkázaným ľuďom pod podmienkou, že budú dodržiavať pravidlá. Napríklad nesmú fajčiť, piť, oslavovať. Ani prijímať neohlásené návštevy.
Pocit väzenia však zažívajú obyvatelia iba ak v soboty. To sa pred budovu postaví niekoľko ťažkoodencov a chránia Rómov pred davom naštvaných miestnych ľudí, ktorí kričia: Cigáni do práce.
Máme toho dosť
Už päť týždňov to v regióne Šluknovsko na severe Čiech vyzerá, že keby medzi bielymi a Rómami nestáli policajti, miestni zlynčujú Rómov. Všetci opakujú, že už toho majú dosť. „Kedysi sme ani nemuseli zamykať domy, teraz nás okrádajú aj za bieleho dňa,“ hovorí Zdeněk Podařil, ktorý býva v rodinnom dome v príjemnej štvrti vo Varnsdorfe.
No dodáva, že jemu zatiaľ nič veľmi hodnotné nezmizlo. „Zo záhrady nám ukradli lavičku, na ktorej sedával ešte môj otec. Alebo medené drôty, na ktoré sme vešali bielizeň. Prídu, ukradnú a idú to predať, aby si zarobili.“
Tak ako mnohí iní opakuje, že drobné krádeže boli vo Varnsdorfe vždy, ale bezpečnosť v meste sa zhoršila, odkedy sa prisťahovali cudzí Rómovia. „Už dávno sme s manželkou nikde večer radšej neboli,“ dodáva Zdeněk Podařil.
I Rómovia hovoria, že toho majú dosť. „Panelák, v ktorom som roky bývala, predalo mesto Vietnamcom. Dali ma s deťmi na ubytovňu, vraj na rok, kým mi pridelia byt. Ale už som tu deväť rokov,“ hovorí Helena Stankovičová, ktorá žije v ubytovni s manželom, troma deťmi a jedným vnúčaťom. Než nám v malej, ošarpanej, ale nie špinavej izbe ponúkne kávu, musí obísť niekoľko susedov, aby zohnala pár hrnčekov, kávu a cukor.
Za posteľ na ubytovni platí mesačne 2900 českých korún (asi 116 eur), za deti 1450 českých korún (58 eur). Platí sa na hlavu, ale ak by sa cena prepočítala na metre štvorcové, vydalo by to na byt na Vinohradoch v Prahe. „Neviem, kto nám čo závidí,“ hovorí. Jej deti sa boja chodiť do školy, pretože v rozhnevanom dave pred ubytovňou videli svoju učiteľku. Dospelí sa zase boja, čo sa stane v nasledujúcu sobotu.
S rasistom v škole
No zatiaľ je len streda a Varnsdorf pôsobí pokojne. „Ten istý, čo na mňa v sobotu vykrikuje, ma o deň neskôr normálne pozdraví,“ hovorí 62-ročný Róm Vilém David, ktorý žije v ubytovni zatiaľ sedem mesiacov. On prácu má, opravuje komíny, ale robí to načierno. „Nepiješ, nekradneš, robíš?“ To sú jediné otázky, ktoré ako Róm dostane, keď sa u niektorého z miestnych podnikateľov hlási o robotu.
Robotu dostal, zmluvu nie, pretože to už by bol príliš drahý. I tak stojí viac než Ukrajinci či Mongoli, ktorých do Česka za prácou vozia pracovné agentúry.
Ľudia, ktorí proti sebe v sobotu v dave stoja, sa poznajú už roky. Rómovia z ubytovne chodili do školy s Lukášom Kohoutom, ktorý je hlavnou tvárou sobotných protirómskych demonštrácií. „Chodili sme spolu do zvláštnej školy, všetci sa poznáme,“ hovoria viacerí.
„Áno, chodil som s nimi do zvláštnej školy a poznám ich. Ale netvrdím, že zlí sú tu len Rómovia. Ani mnohí bieli nepracujú a kradnú,“ hovorí nám Kohout a presviedča, že neprotestuje proti Rómom, ale proti všetkým neprispôsobivým.
Varnsdorf sa v posledných týždňoch stalo ohniskom nepokojov medzi bielymi obyvateľmi a Rómami.
Pozrite si fotogalériu >>
Miestni – bieli i Rómovia – zo žartom i vážne rozmýšľajú, nakoľko sú motívy vodcu protirómskych protestov osobné. Pred dvoma rokmi ho opustila žena. Ušla s Rómom. „Nie som preto naštvaný, je to už dávno,“ vysvetľuje vyučený kuchár, ktorý si teraz dokončuje maturitu.
Raz sa o Rómoch vyjadruje zmierlivo, neskôr prehodí, že niektoré riešenia nacistického vodcu Adolfa Hitlera neboli také zlé, ako tie komory, a že podpaľačov z Vítkova by na niekoľko dní pustil do Varnsdorfu.
Povedomie obyvateľov mestečka o Kohoutovi nie je príliš lichotivé aj z ďalších dôvodov. Prvýkrát sa stal slávnym, keď pred časom vyšlo najavo, že rok lietal ako falošný asistent predsedu Valného zhromaždenia OSN Jana Kavana.
„Je to podvodník, ale narodil sa tu a hovorí, čo si väčšina tunajších myslí,“ povie o Kohoutovi kosovský Albánec Tahir Azij, hoci priznáva, že Kohouta podporuje a chodí i na sobotné demonštrácie. Jeho podpora nie je márna. Vo Varnsdorfe je dôležitým podnikateľom. „Odkedy sú tu nepokoje, prišiel som o polovicu tržieb,“ hovorí. Nemci, ktorí navštevovali jeho pizzeriu či iné podniky, sa začali báť a prestali chodiť.
Tahir sa nechá odfotiť so znakom Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), ktorá bojovala za samostatné Kososvo a hovorí, že Česi sú rasisti, ale rasizmus väčšinou prežívajú len vo svojom vnútri. „Keby tu žili Albánci, Rómovia by tu už neboli,“ hovorí a spomína na vlastnú skúsenosť, keď problém s Rómami vzal do vlastných rúk. Pred pár rokmi sa vybral dav Rómov ozbrojených mačetami a nožmi na jeho podnik. Tahir dal dohromady svojich ľudí i so samopalmi. Následnú prestrelku jeden Róm neprežil, „Odvtedy mám rešpekt a pokoj,“ hovorí.
S Lukášom Kohoutom sa už stretol aj český Gándhí. „Pre ľudí je transparentný. Považujú ho za podvodníka, myslia si o ňom svoje, ale je im dosť dobrý na to, aby za nich urobil tú špinavú robotu a kričal na Rómov,“ myslí si Kumar.
Lukáš Kohout, ktorý bol ešte donedávna miestnym predsedom Českej sociálno-demokratickej strany, si chce teraz založiť vlastnú - Hlas ľudu. Program je jasný: vyriešiť otázku Rómov. Chce viac bezpečnostných kamier, viac policajtov v uliciach.
„Ten váš Slota to úplne vystihol. Zobrať Rómov a urobiť im vlastný štát, nech sa starajú sami o seba,“ hovorí.
Čierny výhľad
Karel Jiřišta, správca dvoch rómskych ubytovní v meste, je však presvedčený, že Rómovia sa už o seba postarať nevedia.
„Štát ich naučil, že sa im neoplatí veľmi pracovať. Radšej berú sociálne dávky a nepracujú, takže majú potom čas napríklad zbierať železo a privyrobiť si. Najhoršie je, že deti nevidia svojich rodičov pracovať a namiesto toho vidia samé zlé príklady ľudí, ktorí kradnú a nič sa im nestane. Preto je výhľad taký čierny,“ hovorí bývalý basketbalista, ktorého nielen pre vysokú postavu miestni obyvatelia rešpektujú a dokonca chvália ako férového chlapa.
Keď raz šiel na ubytovňu dav bielych, Jiřišta Rómov bránil. „Pre miestnych som odvtedy zradca,“ hovorí.
S Rómami pracuje desať rokov a nepokoje ho neprekvapili. „Tá nespokojnosť je tu už dlho, len ju teraz niekto prebudil. Ale vďaka Bohu, možno sa teraz niečo začne robiť,“ hovorí.
V meste je okrem dvoch obecných ubytovní ešte tretia súkromná, čo do počtu Rómov najväčšia. Rómom nedáva strechu nad hlavou z dobročinnosti, ale pre to, že jej majiteľovi systém štátnych dávok zaručuje stabilný príjem od všetkých obyvateľov.
Keď totiž Róm z ubytovne dostane štátnu dávku na bývanie, suma sa prepíše na účet majiteľa ubytovne ešte skôr, ako ju Róm uvidí. Tri tisícky mesačne od každého bez toho, aby ich bolo treba vymáhať.
Práve tretia ubytovňa s názvom Šport je najčastejším cieľom demonštrácií. Na rozdiel od obecných zariadení v nej platia iné pravidlá a je to viditeľné na prvý pohľad. Jeden z útokov, ktorý sa stal na Šluknovsku v posledných týždňoch, spáchal Róm zo Športu.
„To nie sú Rómovia ako my, sú to degeši,“ hovorí Helena Stankovičová a hnevá sa, že ich vinou sa odpor miestnych obyvateľov rozšíril na všetkých Rómov.
Pritom väčšina z nich sa tu narodila a vyrastala. Nie je pravda, že v meste v poslednom čase pribudli stovky prisťahovalcov, s ktorými si starousadlíci nevedia poradiť, ako si myslia nahnevaní miestni obyvatelia. Aspoň štatistiky nič také neukazujú. „Minulý rok sa do Varnsdorfu prisťahovalo 289 občanov a odsťahovalo sa 312. Tento rok sa prisťahovalo 156 ľudí a odišlo 153,“ potvrdzuje hovorkyňa starostu mesta Romana Macová. Štatistiky ukazujú, že najviac ich pribudlo z neďalekého Rumburku či Krásnej Lípy.
I reči o dramatickom zvýšení kriminality pôsobia oproti oficiálnym štatistikám prehnane. Narástol počet majetkovej kriminality, ale prípadov násilnej trestnej činnosti je tento rok menej. Ak nejaké číslo naozaj vyskočí, je to miera nezamestnanosti.
V auguste nemalo prácu takmer 15 percent ľudí. Mnohí nezamestnaní spomínajú na dávne časy, keď sa mestu darilo.
Po vojne bol vo Varnsdorfe najväčší výrobca pančúch v Československu, ale aj v Európe. V Elite Varnsdorf pracovalo za socializmu 1400 ľudí z mesta i okolia. Po neúspešnej privatizácii väčšinu prepustili, dnes robí vo fabrike 40 ľudí. Podobný príbeh majú fabriky na výrobu menčestrákov či obrábanie kovov. Mnohé ich budovy sú schátrané a prázdne.
„Tu to skôr vyzerá na problém celkového zúfalstva. Všetci sú bez práce a trvá to už dlho,“ hovorí Kumar Vishwanathan. Šluknovsko sa podľa neho stalo getom, kde ľudia neveria starostovi, vláde ani sami sebe.
Podobných miest v Česku pribúda. Ak ich v roku 2006 sociológ Ivan Gabal odhadol na 300, dnes je po celej republike už okolo 400 get. No kým sa nezačnú diať veci ako na Šluknovsku, problémy s Rómami sa neriešia.
Kumar pred ubytovňou čaká deti, ktoré sa už vrátili zo školy, a keď ich je dosť, vyberú sa k blízkemu novogotickému Červenému kostolu hneď oproti ubytovni. Je to unikátna stavba, ale tak ako mnoho vecí vo Varnsdorfe chátra.
Kým Kumar nechá deti nazerať do rozbitých okien kostola, vysvetľuje svoj plán. Chce, aby kostol Rómovia spolu s miestnymi bielymi opravili a potom tam trávili čas v komunitnom centre.
Na chvíľu jeho nadšenie preskočí na všetkých, ktorí v hlúčiku pred kostolom postávajú. Dvoch evanjelických kňazov, dve rómske asistentky i Rómov z ubytovne.
Hneď sa ich prihlási desať, ktorí chcú Kumarovi pomôcť. Kostol chátra už roky, nie je jasné, komu patrí a kto by si to mal zobrať na starosť. Nebude jednoduché ho opraviť, rovnako ako nebude jednoduché napraviť vzťahy medzi rómskou menšinou a bielymi obyvateľmi mestečka, ktoré je hlboko rozdelené.
V sobotu bude vo Varnsdorfe ďalšia demonštrácia. „Príď okolo druhej,“ hovorí asi 19-ročnej čiernovláske organizátor Lukáš Kohout. „Budú cigánske klobásy a čierne pivo,“ dodáva pobavene.
Dedinka súžitia
Je to celkom iný svet. Pätnásť úhľadne upravených dvojdomkov, pred každým domom malá záhradka.
Na malej verande fajčia spolu rómska a nerómska žena. „Žiadne problémy, nebojte sa, všetko je v poriadku,“ hovorí jedna z nich. Je deväť hodín večer a v Dedinke súžitia v Ostrave je pokoj. Deti spia, pretože ráno idú do školy.
Väčšina rodičov ide do práce. Niektorí pracujú v komunitnom centre Diecéznej charity ostravsko-opavskej, dvaja si otvorili v dedinke obchod. Štvrť, do akej by ste sa presťahovali okamžite. Akurát že tu vedľa seba žije desať rómskych, desať nerómskych a desať zmiešaných rodín.
„Neverili nám, keď sme s tým nápadom prišli. A dedinka funguje už deväť rokov,“ hovorí autor nápadu, uznávaný odborníkov na Rómov Kumar Vishwanathan. Z dediny za ten čas neodišla žiadna z pôvodných rodín.
Všetci prišli pri hrozných povodniach v roku 1997 o svoj dom. Do nového v Dedinke súžitia sa mohli nasťahovať, len ak každá rodina na novom dome odpracovala 200 hodín. Na rozdiel od Rómov v ubytovniach vo Varnsdorfe, nedostávajú na bývanie príspevok od štátu, sami si musia platiť deväťtisíc korún (362 eur) mesačne za nájomné.
Pár ulíc nad nimi je niekoľko panelákov. Tu žijú len Rómovia, ale vidieť to nie je. Domy sú upravené, namaľované, detské ihrisko je oplotené, nič tam nie je pokazené. „Proste im musíte veriť a ono to funguje,“ hovorí Kumar.
Výraz tváre sa mu nezmení, ani keď sa k nemu blíži jeden z obyvateľov. Je opitý, ale v pracovnej kombinéze, ide z práce. Keď zbadá Kumara, zastaví sa, pozdraví a snaží sa povedať vetu. „To je dobré, choď domov za ženou,“ hovorí s úsmevom Kumar a potľapká ho po pleci.
Miriam Zsilleová, Juraj Javorský
V tretej triede sa to zlomí
Dve vychovávateľky sú nešťastné, keď vidia vchádzať ďalších novinárov. „Už zase,“ povzdychnú si.
Herňa na prvom poschodí Ubytovne T. G. Masaryka sa objavila vo všetkých českých novinách. Premiér Petr Nečas sa na nej usmieva na rómske deti, ktoré okolo neho pobehujú. Premiér navštívil v pondelok Varnsdorf bez ohlásenia, ale v sprievode mnohých novinárov.
Fotografiu s rómskymi deťmi z Varnsdorfu si môže založiť k vládnemu návrhu, aby ministerstvo školstva dalo 15 miliárd ročne na rómske deti, ktoré by namiesto zvláštnych škôl chodili do bežných s bielymi spolužiakmi. Dať rómskym deťom vzdelanie v riadnych školách žiadajú všetci odborníci.
„Návrh je dobrý, ale či bude fungovať, to neviem,“ hovorí vedúci ubytovne Karel Jiřišta. Jeho manželka učí na základnej škole. „Tretí rok v základnej škole je zlomový. Rodičia ešte stačia pomáhať deťom, potom už ani oni so svojím vzdelaním nestačia a sami žiadajú preložiť deti do zvláštnej školy,“ hovorí Jiřišta.
Sám niekedy krúti hlavou, keď im poradňa vyhovie a označí tak dieťa za duševne či mentálne zaostalé. S dieťaťom sa to ťahá celý život, ale oni sú radi, že bude chodiť do rovnakej školy ako jeho súrodenci. Ak nezíska vzdelanie, nevie si nájsť prácu a čas trávi ako jeho rodičia. Nepracuje, len poberá sociálne dávky.
Do nízkoprahového klubu detí v Ubytovni T. G. Masaryka, ktorú navštívil premiér, chodia denne desiatky detí z oboch mestských ubytovní v meste. Na Ubytovni T. G. Masaryka býva 64 detí do 18 rokov, na druhej ubytovni Lounská 20. Majú tu počítače, tanečný či výtvarný krúžok.
„Včera ich tu bolo skoro 60. Kreslili sme s nimi a robili domáce úlohy. Sú šikovné, my už vieme, čo od nich môžeme čakať. Ak niečo potrebujeme, tak aby sa to tu už upokojilo a oni sa nemuseli báť,“ hovoria vychovávateľky. Ešte nechajú väčších chalanov zahrať si stolný tenis a o pol šiestej herňu zatvoria. Dúfajú, že zajtra už budú môcť pracovať bez toho, aby ich niekto pri práci s deťmi fotil.
Miriam Zsilleová, Juraj Javorský
