Po páde vlády čakajú krajinu asi predčasné voľby. Minister financií sľubuje, že vládna kríza neohrozí budúcotýždňové schválenie eurovalu. Nie všetci s ním súhlasia.
ĽUBĽANA, BRATISLAVA. Keď v roku 2008 vyhrali voľby, bol to veľký úspech. Stredoľaví Sociálni demokrati takmer strojnásobili počet poslancov v parlamente a s menšími koaličnými partnermi vytvorili prvýkrát vládu.
Európski lídri sa učili meno Boruta Pahora – nového slovinského premiéra.
Po troch rokoch je všetko inak. Vláda ľavičiarov, ktorú sprevádzali korupčné škandály, napokon v utorok padla, keď jej väčšina poslancov vyslovila nedôveru. Menšinový kabinet, ktorý v júni stratil dvoch koaličných partnerov, nenašiel dosť hlasov na svoje ďalšie prežitie.
Nízka podpora
Krízu v krajine, ktorá trvá od jari, zrejme nakoniec ukončia až parlamentné voľby. Tie by sa mohli konať v decembri. Väčšina Slovincov je rada. Predčasné voľby podporuje 70 percent ľudí, 84 percent národa hodnotí končiacu vládu negatívne.
Čím si to zaslúžila? Borut Pahor začal vládnuť v roku 2008, keď krajina prosperovala. Kríza však otvorenú slovinskú ekonomiku silno zasiahla. A stále doznieva – tento rok sa odhaduje rast len 1,5 percenta HDP, menej ako rast Slovenska.
Navyše, ako hovoria analytici, kľúčové reformy sa vláde nepodarili. Napríklad zvýšenie dôchodkového veku zo 63 na 65 rokov voliči v referende jednoznačne odmietli. To viedlo aj k odchodu strany dôchodcov z vlády a vytvorenie menšinového kabinetu.
Pravicová opozícia bývalého premiéra Janeza Janšu tiež kritizuje ľavičiarov, že za tri roky stúpol dlh krajiny z 22 percent na súčasných 44 percent z HDP. Podľa guvernéra národnej banky bez znižovania deficitu môže byť Slovinsko ďalšou ohrozenou krajinou.
Problém eurovalu
Súčasnú politickú krízu pozorne sledujú aj v Bruseli. Slovinsko, čo ako prvá postkomunistická krajina vstúpila do eurozóny, má budúci utorok schvaľovať euroval. Podľa vlády by sa na tom nemalo nič meniť. Či euroval schvália, je otázne.
Podobne ako v Estónsku či na Slovensku, ani v Slovinsku nie je pôžička bohatším krajinám veľmi populárna. Líder pravicovej opozície Janez Janša povedal, že pôžičky Grékom „nie sú fér“, keďže Gréci zarábajú viac ako Slovinci.
V parlamentnom výbore prešiel návrh len o jeden hlas. Niektoré strany môžu pred voľbami nepopulárny krok odmietnuť. Ak by sa nakoniec hlasovanie odložilo, mohlo by to spomaliť prijímanie valu aj v iných krajinách vrátane Slovenska, ktoré chce hlasovať ako posledné.
