Víkendové vydanie novín Sydney Morning Herald má so všetkými prílohami hádam aj kilo.
Z tej ekonomickej mohli Austrálčania získať predstavu o dlhovom virvare v eurozóne.
Na dvoch novinových stranách vo veľkosti, ktorá je už na Slovensku minulosťou, sa rozprestiera článok s nadpisom: Od eurozóny k bojovému poľu.
V jednom z grafov je zoradených sedem štátov: Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko.
O prvých dvoch sa mieni, že sú motormi európskeho zjednotenia. Zvyšok je, všakáno, PIIGS. K jednotlivým štátom sú pridané percentá, ktoré zobrazujú pomer ich verejného dlhu k HDP.
Graf sa dá pokojne čítať aj tak, že všetkých sedem štátov sa nachádza v zóne ohrozenia. Ich dlh je totiž vyšší ako kritických 60 percent HDP. Francúzsko 82 percent, Nemecko 83 percent.
Pohľad na zadlženosť všetkých sedemnástich členov eurozóny hovorí, že dokonca len päť z nich má verejný dlh v „norme“.
Sú to však malé štátiky vrátane Slovenska – kokosové orechy v oceáne. Eurozóna teda stojí na ekonomikách, ktoré by v nej, maastrichtsky vzaté, nemali byť.
Aj austrálske vlády v krízovom období riešili problémy s dlhom, hoci absolútne iné ako Európa či Spojené štáty.
Podľa oficiálnych štatistík čistý dlh vlády v rokoch 2007 až 2008 klesol na historické minimum – mínus 3,8 percenta HDP. Vďaka rozpočtovým prebytkom a privatizácii.
A to je jedna z reálnych možností, ako bojovať s dlhom. Ale sú aj iné. Vysoká inflácia a štátny bankrot. Nič iné.
