ATÉNY, BRATISLAVA. V prvom liste na rozlúčku grécky maloobchodník Vaggelis Petrakis nepísal o svojich finančných problémoch. Dal rodine inštrukcie, ako sa starať o hospodárske zvieratá.
Obchodník s ovocím a zeleninou sa pokúsil o samovraždu tak, že vypil pivo s benzínom. Bola za tým podľa jeho rodiny hanba a hrdosť.
Zadlžil sa a počas krízy mal dlžoby problém splatiť. Pokúsil sa sfalšovať šek, čo mu prinieslo obvinenie na súde a pokazenú povesť. Samovražda sa mu podarila až na druhýkrát.
Dvojnásobok samovrahov
V krajine, ktorá je na pokraji bankrotu, nebol päťdesiatnik Petrakis zďaleka jediným podnikateľom s dlhmi, ktorý si vybral extrémne riešenie, napísal v reportáži americký denník Wall Street Journal.
Grécke ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že počet samovrážd sa od začiatku krízy približne zdvojnásobil na šesť ľudí na 100-tisíc obyvateľov ročne.
Na linku pomoci pre prípad samovrážd organizácie Klimaka volávalo 10 ľudí denne, teraz volá niekedy aj sto. Z toho mnohí sú muži v produktívnom veku vo finančných problémoch.
K tínedžerom a ľuďom s duševnými problémami pribudli iní. Objavil sa podľa psychiatričky Evy Marie Tsapakiovej „nový fenomén podnikateľov bez predchádzajúcich duševných problémov, ktorých nájdu každý týždeň mŕtvych“.
Médiá vo svete cez víkend zverejnili fotografiu zadlženého päťdesiatnika, ktorý sa minulý piatok neúspešne pokúsil o samovraždu upálením pred pobočkou banky v gréckom meste Solún.
V Číne je samovrážd viac
Podľa nedávnej štúdie britského lekárskeho magazínu Lancet krajiny vo finančných problémoch, Grécko a Írsko, patrili medzi tie v Európskej únii, v ktorých sa počet samovrážd od roku 2000 najviac zvýšil.
Napriek tomu je v Grécku relatívne nízky počet samovrážd. Krajiny s ich najvyšším počtom, ako sú Čína, Fínsko, Lotyšsko či Maďarsko, majú podľa údajov z roku 2009 magazínu Lancet 20 viac samovrážd na 100-tisíc obyvateľov.
