Líbyjskí rodičia z Bengází pomenovali svoje dieťa Sarkozy. Môže to vyvolať úprimné dojatie alebo sarkastický úškľabok. Francúzskemu prezidentovi však nemožno uprieť, že tento týždeň mediálnu pozornosť strhol na seba opäť on. Na úkor socialistov.
V deň prvej debaty kandidátov v socialistických prezidentských primárkach, sa Sarkozy ukázal v Líbyi. Môžeme špekulovať, či svoju návštevu tak načasoval schválne a presvedčil aj britského premiéra Camerona, aby urobil to isté.
Pravdou však zostáva, že francúzske televízie tesne pred diskusiou odvysielali transparenty Líbyjčanov „Pán Sarkozy, milujeme Vás“ a prezidentovu triumfálnu návštevu v Líbyii bez Kaddáfího, ktoré mali symbolizovať, že slovo prezidenta platí.
Pre niektorých vyzerala teledebata socialistov určite ako víťazstvo domácej demokracie. Ľavica dala Francúzom na rozdiel od pravice na výber.
Lenže mnohí videli aj slabosti. Kandidátov bolo šesť, charizmu však nemal ani jeden. Všakovako sa snažili odlíšiť jeden od druhého, program pritom majú spoločný. Najvzrušujúcejším okamihom bola nakoniec diskusia o podiele jadrovej energie na výrobe elektriny. Popritom sa nedalo nemyslieť na to, že ľavičiar, ktorý mal najväčšiu šancu vyhrať – Dominique Strauss-Kahn, zostal doma na gauči.
A napriek Sarkozyho mediálnej facke nie je v líbyjskej ani francúzskej demokracii nič rozhodnuté. Polrok do prezidentských volieb stačí na to, aby sa z Líbye stal nový Irak a prekáranie socialistov sa zmenilo na jednotné ťaženie proti pravici. Čas ukáže, či Sarkozyho 15-minútový prejav v Bengází nebolo jeho 15 minút slávy.
