Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRUSEL, BRATISLAVA. Belgickí politici potrebovali, aby im odstupujúci premiér ohlásil odchod za inou prácou a vyjednávač im dal „poslednú šancu“. Po 459 dňoch bezvládia vyriešili jeden z hlavných problémov a majú na dosah zostavenie vlády.
Dohodli sa na rozdelení volebných obvodov v dvojjazyčnom Bruseli a priľahlých flámskych oblastiach, čo bol problém, ktorý sa v Belgicku ťahal takmer 50 rokov.
Národnostný spor medzi frankofónnymi Valónmi, ktorí sú na flámskych predmestiach metropoly čoraz početnejší, a Flámami blokoval politické rokovania od roku 2004.
Dohoda alebo rozpad
Nečakaný zvrat v rokovaniach nastal po tom, čo zúfalý odstupujúci premiér Yves Leterme v utorok oznámil, že do konca roka odchádza do funkcie v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Zachraňovať situáciu sa preto z dovolenky vo Francúzsku vrátil belgický kráľ Albert II. V noci zo stredy na štvrtok sa politici dohodli.
„Vládne všeobecná úľava, že veci sa pohli dopredu. Už sme ani nedúfali. Bolo to na hrane, buď dohoda na všetkom, alebo rozpad krajiny,“ hovorí SME Slovák Pavol Orlický, ktorý žije v Belgicku 18 rokov a pracuje ako konzultant v oblasti energetiky.
Dohodu ešte musia schváliť a rokuje sa ešte o ďalších zložitých otázkach, rozdelení financií či odovzdaní viacerých právomocí regiónom, no analytici i tak hovoria o „historickej“ dohode.
Zásluhu má na nej vyjednávač a šéf socialistov Elio di Rupo, ktorý si tak posilnil šancu stať sa podľa agentúry Bloomberg prvým belgickým premiérom z chudobnejšej časti krajiny, frankofónneho Valónska, od roku 1974.
Di Rupo povedal, že osem frankofónnych a flámskych strán urobilo „prvý rozhodujúci krok“ von z krízy. Okrem iného sa dohodli, že voliči v 29 flámskych oblastiach nebudú môcť voliť frankofónnych kandidátov z Bruselu.
Volebný štrajk?
Od volieb v júni 2010 Belgicko zlomilo svetový rekord v bezvládí. Nezhody medzi stranami Flámov a frankofónnych Valónov bránili vytvoreniu vlády, ktoré aj teraz môže trvať ešte týždne.
Odstupujúca vláda počas pätnástich mesiacov nemohla prijať väčšie hospodárske reformy, ktoré podľa analytikov krajina naliehavo potrebuje. „Ľudia sú dosť apatickí, situácia je zablokovaná od roku 2004,“ hovorí Orlický.
Na hádky politikov už vraj zvažovali aj štrajk počas volieb. Ísť voliť je v Belgicku povinné. „Keď politici, neplnia svoju úlohu, prečo ich máme povinne voliť?“ povedal Orlický.
