Minulý týždeň dala vláde štátu Nový Južný Wales najavo, že nesúhlasí s jeho úspornou politikou. V Sydney sa okrem učiteľov na jednodňovom štrajku zúčastnili policajti a ďalší zamestnanci verejných služieb. Pred parlamentom pochodovali tisíce ľudí.
Zápletka štrajku je aj o valorizácii platov. Odbory sa snažia dokázať vláde, že je na tom oveľa lepšie, ako tvrdí, a preto na reštrikcie nie je dôvod.
Vláda však fiškálny rok 2011/2012 vidí s deficitom, hoci predchádzajúce odhady hovorili o prebytku. A to je obrat. No napriek nemu by verejný dlh v júni budúceho roka mal dosiahnuť 2,4 percenta takzvaného hrubého štátneho produktu, čo je obdoba slovenského HDP.
Je to veličina, ktorú štátu New South Wales môže závidieť celá Európska únia ako napokon extrémne nízke zadlženie celému Austrálskemu zväzu. Je to veličina, za ktorú má tento štát trojáčkový rating a chce si ho nielen udržať, ale zároveň viac investovať do infraštruktúry. To je aj dôvod, pre ktorý liberálna vláda O'Farrella mieni trošku pridusiť mzdy vo verejných službách.
Hoci sa má človek pred argumentovaním štatistikou radšej prežehnať, týždenné priemerné mzdy vo verejnom sektore v Austrálii sú vyššie ako v súkromnom. Preto, keď Tatiana s vervou obhajuje štrajk, moja manželka, pracujúca v súkromnom sektore, len prevracia oči.
