BRUSEL. Predsedu Európskej rady a bývalého predsedu belgickej vlády Herman Van Rompuya belgická tlač obvinila, že porušil nadstraníckosť a verejne vyjadril svoje sympatie nacionalisticky orientovaným Flámom.
A to v čase, keď krajina prechádza zložitou politickou krízou, v ktorej si Valóni a Flámi vyčítajú, kto na koho dopláca.
Denník La Derniere Heure vo svojom víkendovom vydaní priniesol správu, že Van Rompuya spolu s ďalšími členmi jeho rodiny vyfotografovali, ako sa minulý víkend bicykluje na akcii s názvom "Gordel" (obchvat), ktorú už tradične organizujú flámski nacionalisti.
Ide o športové podujatie s politickým charakterom, pretože účastníci Gordelu sa bicyklujú okolo Bruselu, ktorý je hlavným mestom Flámska - nielen Belgicka -, aby si pripomenuli "flámskosť" svojej metropoly.
Vtip je v tom, že obchvat okolo Bruselu vedie cez dnes väčšinou už frankofónne mestečká a osady, čo francúzsky hovoriace obyvateľstvo na periférii Bruselu vníma ako provokáciu.
Organizátori podujatia tvrdia, že ide čisto o športové podujatie. Na druhej strane kritici tohto programu uvádzajú, že účastníci obchvatu sa snažia poukázať na teritoriálne hranice teraz už frankofónneho Bruselu, ktorý je vnímaný ako francúzska enkláva vnútri flámskeho územia. Enkláva, ktorá sa podľa nacionalistických Flámov čoraz viac rozširuje na ich teritórium.
"Van Rompuy sa bicykloval okolo Bruselu spolu s fanatikmi flámskeho nacionalizmu," uviedol v nedeľu pre belgický televízny kanál RTL na adresu prezidenta EÚ Olivier Maingain, predseda federalistického hnutia frankofónnych demokratov (FDF).
Kritika je podľa neho oprávnená, lebo podujatie flámskych nacionalistov protirečí európskym ideálom, ktoré má z titulu svojej funkcie zosobňovať aj Van Rompuy.
Hlavní lídri flámskych politických strán a hnutí sa tohto roku akcie Gordel nezúčastnili, aby neprehĺbili existujúce rozpory a nenaštrbili prebiehajúce medzistranícke rokovania o formovaní vládneho kabinetu.
Van Rompuy je členom flámskych kresťanských demokratov, ale ako predseda Európskej rady (od roku 2009), ktorá združuje hlavy štátov a predsedov vlád členských krajín EÚ, by sa v domovskej krajine mal správať nadstranícky, uvádza belgická tlač.
Otázka ohraničenia belgickej metropoly a lingvistické práva frankofónneho obyvateľstva, žijúceho uprostred flámskej komunity, sú jedným z najťažších predmetov rokovaní predstaviteľov ôsmich politických strán, flámskych aj valónskych, ktoré už týždeň rokujú o zostavení novej belgickej vlády.
