Mesto povestné zhonom a hlukom sa odrazu zastaví. A stíchne. Je krátko po ôsmej ráno, na rohu ulíc Greenwich a Warren v spodnej časti newyorského Manhattanu cestu prehradzujú policajné zábrany.
Pokračovať môžu len pozostalí po takmer troch tisíckach obetiach, ktorí tu zahynuli. O niekoľkých desiatok minút to bude presne desať rokov, čo sa tragédia, ktorá zmenila chod dejín našej planéty, začala odvíjať.
Príbuzní mlčia
Na Ground Zere potom zač-ne smutný každoročný rituál. Niekoľkohodinové čítanie mien mŕtvych. Pozostalým, mieriacim tam na túto ceremóniu, nie je do reči. „Je to šialené, nepýtajte sa,“ odpovedá pani tmavej pleti, oblečená v mikine s nápisom FDNY, čo je skratka newyorských hasičov.
Desiate výročie, pri ktorom otvorili pamätník s fontánami v tvare pôdorysov spadnutých mrakodrapov, prišli uctiť i dvaja prezidenti, ktorí vládli v minulých desiatich rokoch George W. Bush a jeho nástupca Barack Obama, obaja s manželkami.
Dorazila i delegácia kanadských hasičov, ktorí pred desiatimi rokmi pomáhali so záchrannými prácami. Alebo francúzsky policajt Pierre, oblečený do sviatočnej uniformy. A tisícky ďalších, ktorých sa tá skaza hlboko dotkla.
Ako Michael Demma, prešedivelý chlapík, ktorý sedí o pár ulíc ďalej pred uzatvorenou výlohou jedného obchodu. Otvoril si tam stánok a ozdobil ho americkými vlajkami.
Pred desiatimi rokmi upratoval New Yorku po útokoch. Demma skryl niekoľko vecí, ktoré by inak skončili v koši. Ukazuje dosky s odkazmi pozostalým i záchranárom od návštevníkov New Yorku z rôznych častí zemegule.
Pripevňovali ich na ploty, na múry a potom, keď spadli, mal Demma za úlohu odpratať ich. Našiel i detskú kresbu horiacich mrakodrapov, z ktorých skáču postavičky. A v malej zasklenenej vitríne na stánku je hasičská rukavica.
Zrazu smútok preruší krik skupinky popieračov v čiernych tričkách. Drzo a necitlivo začnú skandovať heslá o tom, že 11. septembar spáchala americká vláda, aby mohla rozpútať vojny.
Gospel a žalm
Onedlho sa vedľa nich postaví žena v čiapke s nápisom: Nikdy nesmieme zabudnúť na padlých hrdinov a začne spievať gospel. Jej precítený, strhujúci spev ladí k slovám ďaleko od nej.
Prezident Barack Obama krátko prehovorí a cituje pritom úvodný verš zo žalmu 46: „Boh je naše útočište, naša sila“. Tentoraz pokoj vyruší len hukot metra, ozývajúci sa z podzemia.
Autor: Teodor Marjanovič, MF Dnes
