DAMASCUS. Jedna z najdesivejších fotiek z 11. septembra 2001 je veľmi zrnitá. Je to len výrez snímky urobenej z veľkej diaľky fotografom agentúry Reuters Jeffom Christensenom.
Zachytáva ľudí na najvyšších poschodiach severnej veže Svetového obchodného centra, ako vyrazili úzke okná a vykláňajú sa do priepasti. Lapajú dych, prosia nebo o pomoc.
„Ten ramenatý tmavovlasý chlapec, čo sa tam vykláňa a zrejme pomáha nejakej bezvládnej žene, aby sa nadýchla vzduchu, je Lukáš,“ hovorí Michal Rambousek o svojom vtedy 27-ročnom synovi.
Mal to blízko domu
Lukáš pred desiatimi rokmi povedal ráno svoje zvyčajné: „Ahoj, tak ja idem,“ a vyrazil z brooklynského bytu, bez toho, aby sa naraňajkoval. Nastúpil do metra, vystúpil na stanici pod dvomi obrovskými vežami a výťahom vyšiel na 103 poschodie tej severnej z nich.
Bol počítačovým technikom. „Dostal ponuku pracovať inde, ale zostal radšej vo vežiach, mal to blízko domu,“ rozpráva Michal Rambousek.
Je sobota, deň pred desiatym výročím Lukášovej smrti. Rambousek s manželkou Jindrou už v New Yorku nežijú. Pred pár rokmi sa presídlili do domčeka v Damascuse v Pennsylvánii. Steny tu zdobia Lukášove fotografie, okrem iného i tá, na ktorej je fixkou napísané Luke Rambousek a pár jeho údajov.
S tou fotkou chodil pán Michal vytrvalo po Manhattane a hľadal syna. „Keď vám niekto zahynie pri dopravnej nehode, aspoň máte telo. Po Lukášovi nenašli nič,“ hovorí pani Jindra.
Vodopád sa im nepáči
Vonku je nádherne a pred domčekom sa začína zábava. Na Lukášovu počesť sa tu zišli jeho kamaráti, susedia i bývala priateľka. Techno už hrá a partička chlapíkov popíja pivo. „Taký bol Lukáš, toto bolo jeho,“ hovorí pán Michal.
Už dávno sa rozhodol, že sa na ceremónii v New Yorku nezúčastní. „Mne sa ten pamätník s vodopádmi nepáči. Mali rovnaké veže postaviť znovu. To by bol ten najlepší odkaz teroristom,“ zdôraznil.
Autor: Teodor Marjanovič, MF Dnes
