lickým gestom, ktoré veľa nezmení.
1. Čo chcú Palestínčania?
Palestínčania sa minulý rok po tom, čo opäť skrachovali mierové rozhovory s Izraelom, rozhodli, že k štátu sa dopracujú jednostranne.
Keďže palestínsky štát začali uznávať viaceré štáty a sympatie k Palestínčanom sú silné, chce palestínske vedenie požiadať o plnoprávne členstvo v OSN. To by podľa nich vytvorilo väčší tlak na Izrael a zlepšilo medzinárodné postavenie Palestínčanov.
Palestínsky štát, ktorý v roku 1988 vyhlásil Jásir Arafat, uznalo viac ako sto štátov, styky s nimi napríklad nadviazalo aj Československo (a teda aj Slovensko). Uznanie v OSN má však väčšiu váhu.
2. Aké majú šance?
Plnoprávne členstvo musí schváliť Bezpečnostná rada. Spojené štáty, ktoré spolu s Izraelom najviac zamietajú palestínske iniciatívy, však s vysokou pravdepodobnosťou využijú právo veta.
Potom sa bude hlasovať už len o statuse Palestíny ako pozorovateľského štátu vo Valnom zhromaždení, kde má už teraz palestínska vec podporu viac ako 127 štátov zo 193. Z tohto hlasovania by mohol palestínsky štát vzísť ako nečlenský štát, podobne ako Vatikán.
Palestínčania tvrdia, že svoje plány budú presne špecifikovať až v New Yorku. Valné zhromaždenie OSN začne rokovať 20. septembra.
3. Kto je za, kto je proti?
Palestínske ambície podporujú krajiny tretieho sveta, arabskí členovia aj niektoré európske štáty. Európska únia nemá jasné stanovisko, členské štáty sa nevedia zhodnúť a viaceré ešte neoznámili, ako budú hlasovať. Palestínčanov chcú podporiť napríklad Francúzsko a Veľká Británia.
4. Čo sa očakáva po hlasovaní?
Izrael sa pripravuje na násilnosti, Palestínčania sa obávajú revanšu izraelských osadníkov, ktorí žijú na územiach, čo Palestínčania považujú za svoj štát. Obe strany hovoria, že deň po uznaní palestínskeho štátu sú pripravené na rozumné riešenia, na oboch stranách je však riziko, že veci zoberú do svojich rúk radikáli.
5. Čo bude uznanie Palestínčanov v praxi znamenať?
Krátkodobo okrem psychologického víťazstva nič. Palestínčania sa však stanú členmi viacerých agentúr OSN a budú môcť žalovať Izrael na medzinárodných súdoch.
Slovensko je viac na izraelskej strane
Slovenská diplomacia sa nechystá podporiť palestínsku iniciatívu vo Valnom zhromaždení OSN.
BRATISLAVA. Aj slovenská diplomacia by podobne ako Washington bola najradšej, keby Palestínčania svoju iniciatívu v OSN odložili na neskôr, keď sa pohnú mierové rokovania.
Ak predsa len bude na Valnom zhromaždení OSN hlasovanie o pozorovateľskom statuse palestínskeho štátu, Slovensko sa zatiaľ nechystá hlasovať za.
Taká nálada panuje na ministerstve zahraničných vecí necelé dva týždne pred začatím rokovania Valného zhromaždenia OSN, kde sa chystá slovenská premiérka Iveta Radičová.
„Palestínčania sa z New Yorku určite nevrátia zvrchovaní,“ povedal SME vysokopostavený slovenský diplomat s narážkou na očakávané americké veto v Bezpečnostnej rade. Ministerstvo zahraničných vecí sa prikláňa k tomu, aby „bol vznik palestínskeho štátu výsledkom dohody oboch zainteresovaných strán a obe strany konfliktu sa vyvarovali jednostranných krokov“.
Akákoľvek dohoda je však vzhľadom na nezhody medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi momentálne nepredstaviteľná.
Mirek Tóda
Najskôr Šalit, potom štát
TEL AVIV. Otec v Gaze uneseného vojaka Gilada Šalita lobuje u diplomatov v OSN, aby trvali na tom, že podmienkou prijatia palestínskeho štátu do medzinárodnej organizácie má byť prepustenie jeho syna zo zajatia.
Šalit je v rukách Hamasu už viac ako päť rokov a pokusy dohodnúť sa na jeho vydaní výmenou za palestínskych väzňov nateraz zlyhali.
Hamas, ktorý Šalita drží, odmieta, aby vojaka navštívil Červený kríž a nedodržiava medzinárodné dohody týkajúce sa vojnových zajatcov.
Jana Shemesh
