Vonku bola ešte tma, keď sa v to utorkové ráno zobudili v hotelovej izbe číslo 232. Slnko nad Portlandom v štáte Maine vychádzalo až okolo štvrť na sedem. Vtedy sa už Muhammad Atta (33-ročný Egypťan) a Abd al-Azíz Umarí (22-ročný Saud) odhlásili, nechali na parkovisku prenajatý Nissan Altima a nastúpili do lietadla do Bostonu.
Pohľad z okna ich mohol potešiť. Obloha bola v to ráno jasná. Nad Portlandom, Bostonom, ako aj nad celým severovýchodným pobrežím Spojených štátov bolo minimum oblakov.
Ideálne počasie na uskutočnenie plánu, ktorý Chalíd Šajch Muhammad prvýkrát spriadal ešte v roku 1995 na Filipínach. Uniesť dopravné lietadlá a použiť ich ako riadené strely na významné budovy v Spojených štátoch - máločo, azda okrem jadrových zbraní, by dokázalo spraviť viac škôd a zabiť viac ľudí.
Posledná vôľa v batohuObaja hladko oholení muži oblečení v bežných amerických šatách pristáli v Bostone o tri štvrte na sedem. Aj s dvoma batohmi v batožinovom priestore. Ak by sa do nich niekto pozrel, našiel by zaujímavé veci. Egypťanovu po arabsky napísanú kópiu poslednej vôle.
Videokazetu simulovaného letu Boeingu 757. Ale aj zoznam devätnástich mužov a štyroch letov. Presne to v nich našli aj vyšetrovatelia FBI, tašky sa totiž pri prestupe stratili.
Na zozname bolo aj meno Marvána aš-Šehího. S 23-ročných mladíkom zo Spojených arabských emirátov sa Atta spoznal v Hamburgu. Obaja v roku 2000 spoločne absolvovali letecký kurz na Floride.
Pár minút po pristátí na letisku v Bostone mu Egypťan zavolal. Hovorili spolu tri minúty, mal to byť ich posledný telefonát. Podobne ako Atta, aj aš-Šehí čakal na bostonskom letisku (aj keď na inom termináli) na lietadlo do Los Angeles. Oba stroje nakoniec skončili v New Yorku. Presnejšie vrazili nimi do dvojičiek.
Atta s Umarím sa na letisku stretli s ďalšími tromi mužmi blízkovýchodného pôvodu. Všetci mali letenky na let spoločnosti American Airlines číslo 11 do prvej triedy a biznis triedy. Dosť blízko ku kabíne pilotov.
Malé nože neprekážajúPred nástupom do lietadla prešli bezpečnostnými opatreniami na letisku. Aj keď niektorí niekoľkokrát pípli, ochrana ich nakoniec pustila. Nemali pri sebe totiž nič, čo bolo vtedy zakázané.
Proti pravidlám neboli ani ich malé nožíky s dĺžkou čepele do 10 centimetrov. Dobre nabrúsené, aby sa, ako písali inštrukcie tiež uložené v Attovom batohu, „ich zviera počas porážky necítilo zle“.
Atta a jeho 18 komplicov si na utorok 11. septembra vybrali štyri kontinentálne americké lety, ktoré z východného pobrežia na západné štartovali v rozmedzí 25 minút.
Chceli, aby armáda nemala čas zareagovať. Prvý z nich, v ktorom na sedadle 8D biznis triedy sedel aj Egypťan považovaný za šéfa operácie, vzlietol z letiska v Bostone o 7.59.
Podľa plánu sa mal každý zo štyroch tímov zmocniť lietadla do 30 minút od štartu. Attova skupina neotáľala.
Zostaňte pokojníAkcia sa začala o 8.14. Nožíkmi bodli dve letušky, ktoré vpredu pripravovali jedlo a podrezali hrdlo pasažierovi Danielovi Lewinovi. Bývalý dôstojník izraelskej armády, ktorý sedel hneď za Attom, sa zrejme snažil zastaviť mužov, aby sa dostali do kajuty pilotov.
To sa im podarilo, aj keď nie je jasné, či vyvalili dvere, otvorili ich vďaka letuške či poznali kód na dverách. Veľmi pravdepodobne vzápätí zabili pilotov a Atta, ktorý ako jediný z teroristov vedel pilotovať, prevzal vedenie.
Ostatní jeho komplici zahnali zvyšok cestujúcich z prvej triedy slzným plynom do zadnej časti lietadla. Tvrdili, že majú bombu.
O jedenásť minút neskôr si problémy na lete American 11 všimlo riadiace letové centrum v Bostone. Muhammad Atta sa chcel prihovoriť pasažierom, no nechtiac svoj odkaz vyslal riadiacemu stredisku. „Máme niekoľko lietadiel. Zostaňte pokojní a všetko bude v poriadku. Vraciame sa na letisko.“
Krátko nato Atta stočil Boeing 767 na juh smerom na New York a začal prudko klesať. Letuška Betty Ongová, ktorá zo zadnej časti lietadla telefonovala so zemou, hovorila, že stroj letí „nepravidelne“. Práve cez telefonáty dvoch letušiek sa aspoň sčasti vie, čo sa dialo na palube letu.
Kontakt s letuškou Amy Sweeneyovou sa prerušil o 8.44. Krátko po tom, ako Atta urobil posledný obrat k Manhattanu. „Letíme nízko, letíme veľmi, veľmi nízko,“ zneli jej posledné vety. „Ó bože môj, letíme príliš nízko.“
O 8.46 let American Airlines 11 zmizol z radarov letovej kontroly. V tom istom čase lietadlo narazilo do Severnej veže Svetového obchodného centra. Deväťdesiatdva ľudí na palube vrátane piatich teroristov zomrelo okamžite, väčšina z ďalších asi 1500 ľudí v priebehu 102 minút.
Druhý úderZhruba v tom istom čase udrela druhá skupina okolo aš-Šehího. Piati teroristi sa zmocnili letu United Airlines 175 z Bostonu do Los Angeles.
Scenár bol takmer rovnaký. Zranili členov posádky, oboch pilotov zabili, slzným sprejom vyhnali pasažierov do zadnej časti lietadla. A vyhrážali sa, že majú bombu (podobne ako v prvom prípade, išlo zrejme o klamstvo).
Krátko po prevzatí vedenia aš-Šehí zmenil kurz, čo si všimli aj v riadiacom stredisku v Bostone. Na volania nereagovali. Ani keď im kontrolóri varovali, že sa v ich výške k nim nebezpečne približuje lietadlo spoločnosti Delta Air Lines.
Lietadlá sa takmer zrazili, Delta minula unesený stroj len o sto metrov. Pracovníci v riadiacom centre v Bostone si zhlboka vydýchli.
Z paluby sa okrem jedného člena posádky telefonovali aj viacerí pasažieri. Jeden z nich už predpokladal, čo môže byť cieľom teroristov.
„Myslím, že ideme dole. Myslím, že chcú ísť do Chicaga alebo kde a vraziť do nejakej budovy,“ telefonoval otcovi Peter Hanson. Podľa ďalšieho pasažiera dokonca cestujúci zvažovali, že vtrhnú do kokpitu a násilím vezmú vedenie letu do svojich rúk.
Nemali však čas. Teroristi na United Airlines 175 boli rýchlejší, od únosu lietadla po jeho koniec prešlo iba asi 20 minút. O 8.58 dokončil aš-Šehí obrat na New York a začal prudko klesať. Za päť minúť znížil výšku letu o neuveriteľných 7300 metrov.
Krátko po deviatej ráno sa nad panorámou Manhattanu, z ktorého najvyššieho mrakodrapu už stúpal kúdol dymu, objavilo v nízkej výške dopravné lietadlo. Za pohľadu tisícok ľudí, ale aj živého vysielania televízií, narazilo do Južnej veže Svetového obchodného centra. Aš-Šehí tak zabil viac ako 950 ľudí.
Boj o let 93Keď už Američania začínali chápať, že ide o teroristické útoky, únoscovia mali v rukách aj tretie lietadlo – let z Washingtonu do Los Angeles.
Haní Handžúr, 29-ročný Saudskoarab, bol jediný pilot z teroristov, ktorý mal certifikát dopravného letca. Ten si v Spojených štátoch urobil v roku 1999. Zradikalizoval sa až po tom, čo si nevedel nájsť prácu ako pilot.
Jeho prvý let s pasažiermi skončil, tak ako to chcel. Krátko pred Washingtonom dal trysky na maximum. O 9.37, necelú hodinu od prvého útoku, vrazil rýchlosťou 853 kilometrov za hodinu do krídla budovy Pentagonu pri Washingtone. Okrem všetkých 64 ľudí na palube zabil ďalších 124 ľudí na zemi.
Plán teroristov do týchto momentov klapal tak, ako to al-Káida naplánovala. Unikol im iba posledný cieľ.
Ranný let z Newarku do San Francisca v ten deň meškal 25 minút. Štyria teroristi na čele so Zijádom Džarádom čakali na svojich sedadlách v prvej triede.
Počas letu s únosom váhali až do 45 minút od štartu. Piloti v kokpite už vtedy vedeli, že dve unesené lietadlá narazili do newyorských mrakodrapov. Napriek tomu sa Džarádovej skupine podarilo prevziať let – pilotov a jednu letušku zabili, ďalšieho pasažiera zranili.
„Dámy a páni, tu je kapitán. Prosím, zostaňte sedieť. Máme na palube bombu. Takže seďte,“ prihovoril sa pasažierom Džarád. Tí sa vďaka telefonátom domov dozvedeli, čo sa stalo v New Yorku a vo Washingtone a pochopili skutočné ciele teroristov. Odhlasovali, že sa pokúsia prevziať vedenie letu.
O 9.57 išli do toho. „Všetci utekajú do prvej triedy, musím končiť, čau,“ ukončil jeden cestujúci telefonát, aby sa pridal k davu. Keď premohli dvoch teroristov v uličke, snažili sa pasažieri dostať do zamknutých dverí kabíny.
„Do kokpitu, ak sa nám to nepodarí, zomrieme tu,“ kričal jeden z pasažierov. Podľa audiozáznamu z čiernej skrinky, ktorý sa ako jediný z lietadiel dal prehrať, trval boj viac ako päť minút. Džarád sa ich snažil striasť strhnutím lietadla doprava a doľava.
„Je to ono? Mám do toho nabúrať?“ pýtal sa Džarád druhého teroristu, keď sa cestujúci dobýjali do kabíny. „Áno, nabúraj.“
O 10.03 napriek snahe pasažierov spadlo za výkrikov Allahu Akbar posledné lietadlo so 44 ľuďmi na zem. Nikto neprežil.
