Je to jeden zo záberov, na ktoré sa nezabúda ani po rokoch.
Šokovaný výraz na tvári Georgea Walkera Busha, keď mu jeho šéf štábu Andy Card šepká do ucha, že druhé lietadlo narazilo do veže Svetového obchodného centra, symbolizuje veľa.
Šok, v ktorom bola celá Amerika. Zdesenie, ktoré zavládlo aj inde vo svete. A v neposlednom rade – roky tvrdej americkej odpovede, ktorá po útoku nasledovala.
George Bush bol vtedy prezidentom len osem mesiacov. Udalosti toho septembrového dňa poznamenali celú jeho vládu počas nasledujúcich sedem a pol roka.
Najhorší pilot na svete
V utorok 11. septembra 2001 sa americký prezident zobudil v hoteli na Floride ešte pred svitaním. Ako píše vo svojich memoároch Okamihy rozhodnutia, deň sa začal čítaním Biblie a zvyčajným ranným behom.
Po ľahkých raňajkách prebehol dennú tlač – hlavnou správou predchádzajúceho dňa bolo, že Michael Jordan oznámil návrat do profesionálneho basketbalu.
V to ráno mal naplánovanú návštevu miestnej základnej školy v meste Sarasota. Cestou do triedy mu jeho poradca Karl Rove oznámil, že do budovy Svetového obchodného centra narazilo lietadlo.
„Znelo to čudne. Predpokladal som, že nejaké malé vrtuľové lietadlo tragicky zablúdilo,“ píše v pamätiach.
Krátko nato však volala Condi, ako zvykol volať národnú bezpečnostnú poradkyňu Condoleezzu Riceovú. Nebol to malý vrtuľník, ale veľké komerčné prúdové lietadlo.
„Bol som šokovaný. To lietadlo muselo mať najhoršieho pilota na svete,“ spomínal prezident.
Situáciu nechal na Condi a on sa zatiaľ usadil v triede základnej školy, kde mu šestnásť druhákov malo ukázať, ako sa naučili čítať. Vybrali si príbeh o koze.
Počas čítania sa k prezidentovi zozadu naklonil jeho šéf štábu Andy Card a zašepkal mu dve osudné vety. „Druhé lietadlo narazilo do druhej veže. Zaútočili na Ameriku.“
Sedem minút
Žiaci v triede si na to stále pamätajú.
„Sedeli sme v triede. Pamätám si, že som na sekundu zodvihol zrak. Videl som chlapíka, ako sa nakláňa k nemu, ako mu niečo hovorí,“ spomínal vtedy osemročný La´Damien Smith pre britský denník Guardian.
„Prezident mal šokovaný výraz. Od tej chvíle som premýšľal, čo zlé sa stalo.“
George Bush to už vedel. „Moja prvá reakcia bol hnev. Niekto si trúfol na Ameriku. Za to zaplatia,“ napísal prezident.
Nasledovalo sedem minút, za ktoré ho mnohí kritizovali, niektorí ho dokonca chceli odvolať. Presne toľko času George Bush zostal sedieť ďalej na stoličke, aj keď mysľou bol inde, a počúval čítanie druháčikov.
Nezdvihol sa hneď, nezačal hneď konať (ako jediný napríklad mohol dať povolenie na prípadné zostrelenie ďalších unesených lietadiel), ale sedel a čakal, kým deti skončia.
„Vedel som, že moja reakcia bude nahraná a vysielaná po celom svete. Národ bude v šoku, prezident nesmie byť. Keď náhlivo odídem, vystraší to deti a vyšle vlnu paniky po celej krajine,“ vysvetľoval v memoároch prezident, prečo sa rozhodol počkať na koniec hodiny.
Deti, ktoré mu počas najťažšieho útoku na Spojené štáty od Pearl Harbor čítali rozprávku, však po rokoch jeho konanie schvaľujú.
Pochválil a odišiel
„Podľa mňa konal správne. Ak by vyletel rovno preč a vystrašil nás, bol by to postoj, ktorý by si Amerika zapamätala. Ak chcel, aby krajina bola pokojná, musel zostať pokojný,“ povedala pre Guardian vtedy sedemročná Chantal Guerrerová.
Po siedmich minútach prezident pochválil deti za čítanie a vyšiel z miestnosti. Mnohým nič netušiacim rodičom v krátkom plánovanom prejave namiesto rečí o vzdelávaní oznámil, že na Spojené štáty zrejme zaútočili teroristi.
Cestou na letisko k prezidentskému špeciálu Air Force One mu Riceová oznámila tretí cieľ teroristov. Lietadlo narazilo do Pentagonu.
„Sedel som, aby som absorboval jej slová. Moje myšlienky sa ujasnili. Prvé lietadlo mohla byť náhoda. Druhé bolo určite útok. Tretie bolo vyhlásením vojny.“
Zostreliť ho?
Aj keď Bush podľa svojich spomienok chcel ísť do Washingtonu, jeho poradcovia ho presvedčili, že to nie je bezpečné. Air Force One tak najskôr odletel do Louisiany, potom do Nebrasky.
Keď sa zrútili zasiahnuté mrakodrapy v New Yorku, v ktorých počas bežného dňa pracovalo 50-tisíc ľudí, Bush si bol na istom – sledoval, ako počas jedného útoku zahynulo viac Američanov, ako videl ktorýkoľvek iný americký prezident v dejinách.
Krátko nato od svojich poradcov dostal aj odpoveď, kto je za to zodpovedný. Teroristická skupina al-Káida, o ktorej Bush prvýkrát počul len dva roky dozadu ako prezidentský kandidát.
Chaotický deň pokračoval. Informácie, ktoré dostával jeho štáb, boli často falošné. Vo vzduchu mali byť ďalšie tri lietadlá.
Prezident dal povolenie na zostrelenie tých strojov, ktoré neodpovedajú. Tiché bolo aj lietadlo letiace zo zahraničia, z Madridu. Zostreliť ho? Nakoniec pristálo v Lisabone.
Prvá vojna tisícročia
Potvrdila sa len jedna správa. Lietadlo unesené teroristami spadlo v Pensylvánii.
Do Washingtonu sa prezident vrátil až večer, aby predniesol z Oválnej pracovne prejav zdesenému národu. Keď sa na helikoptére približovali k hlavnému mestu, z diaľky prvýkrát zbadal Pentagon, z ktorého vychádzal dym.
„Moja myseľ sa túlala históriou. Je to moderný Pearl Harbor. Podobne ako Franklin Roosevelt zhromaždil národ, aby bránil jeho slobodu, bude mojou zodpovednosťou viesť novú generáciu ochraňovať Ameriku,“ spomínal Bush.
V helikoptére sa otočil na Andyho Carda a povedal mu: „Pozeráš sa práve na prvú vojnu v 21. storočí.“
