Pred desiatimi rokmi robil iba svoju prácu. Prišiel pasažier, požiadal ho o lístok a Mike Touhey vystavil letenku. Bolo to ráno ako každé iné. Ten pasažier však nebol obyčajný obchodný cestujúci.
Jeho tvár by si Mike Touhey asi nikdy nezapamätal. Nasledujúce dni a roky sa mu však vryla do pamäti natoľko, že ho vídal stáť pri poštovej schránke i v miestnom obchodnom dome.
Muhammad Atta, vodca teroristickej skupiny. Patril k tým, ktorí uniesli lietadlo číslo 11, zmocnili sa ho a 8.46 miestneho času s ním vrazili do jednej z budov Svetového obchodného centra.
„Snažil som sa, aby to tu trochu vyzeralo ako New York, viete, so všetkými tými vysokými budovami,“ ukazuje Mike Touhey na svoju záhradu v Maine.
Len kvety a vysoká tráva. V jeho očiach tu newyorské dvojičky stále stoja.
Pocit viny za to, že dvom teroristom osobne odovzdal palubné vstupenky, ho neopustil dodnes. On sám však pred tými desiatimi rokmi chybu neurobil.
Žiadna voda, bosé nohy
Amerika ju musela hľadať inde. A systém cestovania menila radikálne. Prísne bezpečnostné opatrenia. Kritizované podrobné osobné prehliadky. Skenovanie batožiny. Obmedzenie obsahu príručnej batožiny vrátane zákazu tekutín.
„Všetci si musia vyzuť topánky.“ „Ja žiadne na nohách nemám.“ „Nemyslím tým vás.“ „Takže môžem prejsť?“ „Nie, všetci si musia topánky vyzuť.“
Debata pri bezpečnostnom ráme na londýnskom letisku začínala byť komická. Keby mi lietadlo do Washingtonu neletelo o niekoľko minút a keby za mnou nestáli ďalšie stovky ľudí.
„To dieťa – topánky dole.“ Pri bezpečnostnej prehliadke som vyzúvala aj trojmesačného syna, ktorý mal na nohách len hrubšie ponožky.
Lietanie v Amerike, z Ameriky a do Ameriky sa zmenilo. A zodpovední tvrdia, že je bezpečnejšie. „Nemôžeme sa zaručiť na sto percent, ale dnes sme vo vzduchu vo väčšom bezpečí, než sme boli v minulosti,“ tvrdí John Pistole, šéf TSA.
Zmeny neboli zadarmo. Mnohé letecké spoločnosti skrachovali, tie, ktoré prežili, zúžili svoj servis. Na vnútroštátnych linkách je jedlo zadarmo minulosťou, no pribudli bezpečnostní agenti. Posádka niektorých letov je ozbrojená.
Kto je agent a kto ten zlý
„Z Európy do Ameriky lietam pomerne často. Vždy príde na moju súkromnú tipovaciu hru, kto z cestujúcich je ozbrojený agent. Kto by mohol lietadlo uniesť a čo by som robil ja,“ priznal sa mi jeden známy.
To, čo je pre niekoho hra, je pre iných každodenná rutina. Bezpečnostné opatrenia siahajú od parkovísk pred letiskami cez skenery zachytávajúce kovy až po dôkladne premyslené odchody posádky na toaletu či vyzdvihnutie jedla počas letu.
Cestujúci buď neveriaco krútia hlavami, alebo trpezlivo znášajú bezpečnostné zmeny. Pri niektorých z nich začínajú krútiť hlavami aj tí najtrpezlivejší.
Napríklad keď na podrobnú prehliadku, ktorá sa podobá na striptíz, vyberú starú dôchodkyňu či malé dieťa. Alebo keď letiská zavádzali rámy, ktoré vidia aj pod oblečenie.
To ešte nie je koniec. Samotné útoky stáli teroristov niekoľko stotisíc dolárov. Prísne bezpečnostné opatrenia - miliardy dolárov ročne. A podľa odborníkov je stále čo zlepšovať.
Autor: Z Washingtonu od našej spolupracovníčky Anetty Kubalovej
