Zázračné prežitia 11. septembra

Neuveriteľné príbehy ľudí, ktorí prežili útok na WTC 11. septembra 2001

Nedávno zverejnené zábery newyorskej polície. Pád jednej z veží pripomína vybuchujúcu sopku a je neuveriteľné, že pod troskami mohol niekto prežiť.

.

Padajúce mrakodrapy Svetového obchodného centra stelesňujú zlovestnú skratku 911. V New Yorku si útoky teroristov 11. septembra 2001 vyžiadali vyše 2800 mŕtvych a okolo šesťtisíc zranených. Niektorí unikli smrti o vlások alebo prežili doslova zázrakom. Ich príbehy fascinujú aj desať rokov od nešťastia.

Čo zanechal súčasníkom najväčší teroristický útok v dejinách USA? Tri tisícky obetí, nekonečné provizórne stavenisko menom Ground Zero, kontroverznú vojnu s terorizmom a nezničiteľné dohady, že americká vláda a s ňou spriahnuté oficiálne médiá (nech už „oficiálne médium“ znamená čokoľvek) cynicky balamutia svetovú verejnosť, lebo vraj všetko bolo úplne inak. Čosi však rešpektuje aj ten najväčší konšpirujúci kacír. Desať rokov po septembri 2001 iba blázon odmieta uveriť zničeniu Svetového obchodného centra, ktoré padlo na zem a pochovalo tisíce ľudí z mäsa a kostí.

Tisíce obetí

Presné čísla chýbajú. Podľa odhadov mohlo byť vo vežiach pri prvom náraze dohromady štrnásť- až devätnásťtisíc ľudí. Obyčajný deň ráno okolo deviatej, keď sa uskutočnili aj útoky, vnútri pracovalo v priemere sedemnásťtisíc ľudí. Najviac obetí mala investičná spoločnosť Cantor Fitzgerald, ktorá sídlila niekoľko poschodí nad miestom nárazu prvého z lietadiel – neprežilo 658 zamestnancov, čiže takmer všetci.

Šance na prežitie záviseli len od jednej veci, a to, kde ste sa práve v budove nachádzali. Náraz lietadiel a potom výbuch paliva mali zničujúci účinok na schodiská v kritických úsekoch budov a podlažia nad miestami zrážky sa zmenili na zóny smrti.

Kým v severnej veži (náraz o 8.46 h) z deviatich z najvrchnejších podlaží neprežil jediný človek, v južnej (náraz o 9.03 h) prišli dolu len štyria. Brian Clark a Stanley Praimnath boli medzi nimi. Ich spoločný príbeh obletel médiá, hoci vlastne nevieme, kto z nich bol záchranca a kto zachránený. Skôr sa dá povedať, že sa zachránili navzájom.

Obyčajný deň

V ten deň nad Manhattanom visela bezoblačná modrá obloha. Brian Clark sedel v kancelárii na 84. poschodí južného mrakodrapu a popíjal rannú kávu. Začínal sa obyčajný deň, podobný predošlým v jeho dvadsaťdeväťročnej kariére vo firme Euro Brokers. O 8.46 narazilo do vedľajšej veže unesené lietadlo. Brian Clark nepočul výbuch ani necítil vibrácie.

„Ozval sa čudesný mohutný zvuk – thump!“ spomínal päťdesiattriročný manažér a zároveň člen firemnej protipožiarnej hliadky, ktorý ihneď signálom zhromaždil kolegov. Pôvodné správy, že vo vedľajšej veži vybuchol plyn, nahradili informácie o náraze lietadla, pričom nikto nepredpokladal, že šlo o teroristický útok. Zdalo sa, že ich, južnú budovu, nebude treba evakuovať.

Brian Clark prechádzal kanceláriami a upokojoval kolegov, šokovaných tým, že z horiaceho mrakodrapu naproti skáču zúfalé postavy. Tri minúty po deviatej, sedemnásť minút neskôr opäť zaznel zlovestný zvuk – thump! a hneď potom zhasli svetlá. Len tri podlažia pod nimi narazilo druhé lietadlo do ich veže.

Záchranné schodisko

Väčší strach ako kusy klimatizácie padajúce zo stropu a posunuté steny budilo niekoľkosekundové hojdanie celej budovy. „Už sme si zvykli, že v silnom vetre sa budova nebadane kolíše. Ale toto bolo iné,“ opisoval Clark a dodal, že hoci sa po chvíli mrakodrap dostal do stabilnej polohy, bola iná ako pred nárazom. Clark si presne pamätal, na čo myslel.

V okamihu mu došlo, že útok zosnovali teroristi. Kým jedna havária ešte mohla byť nehodou, dvojitý náraz nedával nijaké pochybnosti, že katastrofa musí byť premysleným aktom masového vraždenia a hrôzy. V kanceláriách vypukla panika. V prachu a dyme sa dalo len ťažko orientovať a skupinky ľudí zúfalo hľadali východisko zo situácie.

Clark dal dohromady sedemčlennú skupinu a zamierili k severnej, najmenej poškodenej stene. Mali šťastie – výťahy, samozrejme, nefungovali, ale v budove boli tri núdzové schodiská. Zatiaľ čo dve boli zničené, schodisko A ako jediné umožňovalo zostup. Paradoxne, málokto z ľudí uväznených v horných podlažiach to tušil a ešte dlho po katastrofe médiá rozoberali, ako sa mohlo stať, že operátori záchranných liniek nenavigovali volajúcich ku schodom a namiesto toho im radili čakať na mieste na záchranárov.

O tri podlažia nižšie Clarkova skupina narazila na muža a ženu smerujúcich nahor. Poschodia pod nimi podľa nich blokoval oheň aj dym, preto predostreli iný plán - vystúpiť na strechu budovy a tam čakať na záchranné vrtuľníky. Vzrušenú debatu, či ísť hore, či dolu, náhle čosi uťalo. Začuli ľudský hlas, zúfalé volanie o pomoc.

Brian a Stanley

Na tomto mieste vstupuje do príbehu Briana Clarka Stanley Praimnath, zamestnanec Fuji Bank. Tento muž pracoval o tri poschodia nižšie ako Clark, no nikdy pred 11. septembrom sa nestretli. Teraz Praimnath uväznený pod troskami kričal o pomoc, čím obom zachránil život. Keď prvé lietadlo vrazilo do vedľajšej budovy, Stanley Praimnath s kolegami opúšťali pracovisko a mierili preč z budovy.

Ich rozhodnutie zmenila správa z rozhlasu, že evakuácia nebude potrebná. Praimnath odkráčal do kancelárie. A tam prišiel šok. „Cez okno, zhruba vo výške očí, som videl, ako sa rovno na mňa rúti obrovské lietadlo,“ opisoval. Stôl, pod ktorý skočil, mu zachránil život. Ľavé krídlo lietadla preťalo kancelárie ako nôž a nechalo Praimnatha zavaleného troskami. Bol pomliaždený, ale živý. A keď začul ľudské hlasy, začal volať o pomoc.

obr_3.jpg

Stanley Praimnath a Brian Clark

Poschodiami dolu

Clark a jeden zo skupiny sa vydali za jeho hlasom. Jeho spoločník však nevydržal dym a obrátil sa nazad. To bolo posledný raz, čo Clark videl jeho i ostatných, ktorí šli nahor, aby sa dostali na strechu. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že dvere na strechu boli zamknuté a vrtuľníky pre hustý dym pristáť nemohli. Tým, že sa odpojil, objavil a vyhrabal Stanleyho Praimnatha z trosiek, zachránil Clark život aj sebe. Akoby dvojica cítila, že im nezostáva veľa času, inštinktívne zamierili nadol.

Keď sa im podarilo dostať cez čiastočne zničené a zadymené schodište nižšie, naskytol sa im iný pohľad - na rozdiel od skazy na vrchných podlažiach, poschodia pod miestom zásahu boli zachované, hoci pusté. Všade vládla tma, ale vzduch sa dal dýchať. Dolu sa dostali o dvadsať minút, toľko im trvalo zísť približne osemdesiat poschodí.

Vonku pred budovou sa im naskytol čudesný výhľad na miesta, ktoré tak dôverne poznali. Miesto, kde sa zvyčajne premávali biznismeni a turisti, bolo teraz vyľudnené. „Priestranstvo pokryté vrstvou prachu vyzeralo ako mesačná krajina,“ hovoril Clark.

Hneď potom sa kolos, z ktorého práve unikli, začal sunúť dolu a „cunami bieleho prachu z trosiek“ mužov prinútilo bežať. „Bol to príšerný pocit,“ spomínal Brian Clark. „Už samotný útok bol strašný, ale kým veže stáli, mali ľudia nádej.“

Zo všetkých, čo prežili, jediný Stanley Praimnath z budovy sledoval lietadlo rútiace sa rovno na mrakodrap. Dodnes ho desia uzavreté priestory a snívajú sa mu katastrofické sny. Ako hlboko veriacemu mužovi mu nik nevyvráti, že je živý vďaka Božej vôli.

Aj preto roky po útoku cestoval a prednášal svoj zázračný príbeh. Brian Clark zostal verný firme Euro Brokers a dnes je jeho pracoviskom mrakodrap neďaleko Ground Zero. Okrem iného stojí aj na čele nadácie, ktorá pomáha pozostalým útokov z 11. septembra.

Záchranári z filmu

Zatiaľ čo v mrakodrapoch prebiehala evakuácia a zamestnanci utekali dolu, požiarnici, záchranári a policajti mierili opačným smerom - zachraňovať ľudí na kritických podlažiach. Celkovo ich pri páde budov zahynulo 411 (z toho 341 požiarnikov).

Dá sa považovať za zázrak, že asi desiatka z nich prežila kolaps priamo v budovách a mali šťastie, že ich kolegovia našli a vyhrabali z trosiek, ktoré sa týčili do výšky desiatok metrov. Najznámejší je asi príbeh policajtov Johna McLoughlina a Williama J. Jimena, ktorý inšpiroval aj film World Trade Centre (2006), nakrútil ho Oliver Stone.

Až na to, že McLoughlin nevyzerá úplne ako herec Nicolas Cage a manželka, strachujúca sa doma, musela byť vo filme pre efekt tehotná, Stone dokázal uspokojiť dopyt publika po hrdinoch a skĺbiť nezlučiteľné veci – filmový pátos a precíznu rekonštrukciou udalostí.

Skúseného seržanta mestskej polície Johna McLoughlina zastihla správa o útoku krátko po rozdelení rajónov podriadeným. Okamžite odvolával svojich mužov a smeroval ich k WTC. Z policajného autobusu, ktorým jeho jednotka prichádzala pod horiacu vežu, sledovali skazu. Správy o druhom náraze pokladali za nepotvrdené fámy.

obr_2.jpg

Policajti, Nicolas Cage a Michael Peňa, ktorí
ich stvárnili vo filme World Trade Center (2006)

Smrtiace trosky

Vozíky s výstrojom tlačili vydeseným davom v nákupnom centre medzi dvoma vežami, keď sa steny zatriasli a budova nad nimi začala padať na zem. Vedeli len toľko, že bežia o život. Kým sa okolité obchody zmenili na trosky, stihli dobehnúť k šachte dopravného výťahu. To viacerým zachránilo život. Výťah nad ich hlavami odolal a vytvoril akúsi bublinu, v ktorej prežili, uväznení v rozvalinách.

McLoughlin a Jimeno skončili prišpendlení troskami s ťažkými zraneniami a vnútorným krvácaním. Tretí muž Dominick Pezzullo sa mohol hýbať a pokúšal sa vyslobodiť ostatných, usmrtili ho však trosky po ďalších otrasoch. Služobne mladý Jimeno sa musel prizerať smrti kamaráta, s ktorým len pár mesiacov predtým vyšli z policajnej školy.

Šťastný koniec

Desať ďalších hodín prežili v bolestiach a strachu, že ruiny nad nimi nevydržia veľký tlak a rozdrvia ich. Napokon ich tlmené volanie o pomoc zachytili záchranári šesť metrov nad nimi, k vyslobodeniu však mali ešte ďaleko. Jimena vytiahli po troch, McLoughlina po dvanástich hodinách. Rozsah ich zranení ilustruje fakt, že ešte mesiace potom ich lekári museli držať v umelom spánku, aby sa uzdravili.

O štyri mesiace však už boli obaja hrdinovia natoľko fit, aby sa mohli zúčastniť na ceremónii na Ground Zero a sledovať, ako z ruín odstraňujú posledné zvyšky dvojičiek. Obaja tiež prispeli k scenáru a produkcii Stonovho filmu, ktorý poňali ako poctu padlým kolegom, hoci sa našli aj pozostalí, čo s ich postojom nesúhlasili a namietali, že veľkolepé hollywoodske kino nie je dobrý spôsob, ako si uctiť mŕtvych hrdinov.

Posledný zázrak

No hoci prvé správy naznačovali, že seržant McLoughlin bude posledným vyslobodeným z trosiek WTC, nebola to pravda. O šesť hodín neskôr objavili pod ruinami ženu a na svete boli prirovnania k zázraku. Tridsaťročnú Genelle Guzman-McMillanovú zachránili dvanásteho septembra pol hodiny po poludní, dvadsaťsedem hodín po páde mrakodrapu.

Aj ona pracovala v strážnej službe, jej poschodie malo číslo 64 a do zamestnania nastúpila iba deväť mesiacov pred útokmi. Po páde budovy skončila s telom pod kusom betónu a nohami pod zvyškami schodiska. V tme vedľa seba mohla nahmatať mŕtve telá kolegov. Hodiny v temnote jej nezostalo nič iné, ako sa modliť k Bohu. Aby odolala spánku, myslela na svojho snúbenca.

Jej príbeh uvádza webová stránka Whatreallyhappened.com so záhadnou pointou. Spomienky McMillanovej sa krútia okolo záchranára, čo k nej prenikol, podal jej ruku a predstavil sa menom Paul. Ako vysvetliť, že muž s takým krstným menom podľa ostatných záchranárov v tom čase v ruinách určite nepracoval? „Nebol to sen, bola som bdelá,“ vyznala sa Genelle McMillan, ktorá dnes s manželom a dieťaťom žije v newyorskom Brooklyne. „Musel to byť anjel. Jednoducho, zázrak.“

Laureen Manningová

Štyridsaťročnú Laureen Manningovú zachránil neskorý príchod do práce. Viceprezidentka Cantor Fitzerald vystúpila z taxíka a prešla vstupnou halou k výťahu, keď lietadlo vrazilo do severnej veže Svetového obchodného centra a zdemolovalo jej pracovisko na horných podlažiach. Žeravá vlna po výbuchu leteckého paliva sa výťahovou šachtou dostala až do vstupnej haly a vyrazila dvere, pred ktorými stála Manningová.

S horiacim telom bežala na ulicu a zachránil ju okoloidúci, ktorý ju zvalil na zem a privolal pomoc. Predtým, ako stratila vedomie, myslela na desaťmesačného syna. Ako neskôr tvrdila, práve to ju držalo pri živote ďalšie mesiace, ktoré prežila v kóme. Laureen utrpela popáleniny na viac ako osemdesiatich percentách tela, prekonala infekcie, pneumóniu a osem chirurgických zákrokov.

To, ako sa krok za krokom uzdravovala, zachytáva kniha s názvom Love Greg and Lauren: A Husband‘s Day-by-Day Account of His Wife‘s Remarkable Recovery, ktorú zostavil jej manžel Greg. Jej základom sú listy, v ktorých postupujúcu liečbu opisoval príbuzným a priateľom. Žena, ktorej príbeh sa v októbri 2001 ocitol na titulke novín New York Times, ležala šesť mesiacov v umelom spánku a ďalšie mesiace prešli, kým mohla chodiť a plynulo rozprávať. Útoky 11. septembra neprežilo na rozdiel od nej šesťstopäťdesiatosem kolegov finančnej firmy, kde Laureen pracovala. Dnes žije s manželom a dvoma deťmi.

obr_1.jpg

Jay Jonas

Jay Jonas a piati ďalší hasiči boli medzi dvadsiatimi ľuďmi, ktorých živých vyhrabali z trosiek WTC. Okrem toho však zohrali úlohu v ťahaniciach okolo hrdinov 11. septembra. K miestu činu dorazili len pár minút potom, ako lietadlo zasiahlo severnú vežu a poschodiami sa šplhali nahor. Na podlaží číslo 28 sa budova zatriasla a oni sa obrátili nadol.

Na schodisku stretli staršiu ženu – volala sa Josephine Harrisová. Nezvládala náročný zostup, preto ju jeden z hasičov zobral na chrbát. Mrakodrap sa začal rúcať, keď boli na štvrtom pochodí a skupinu pochovali trosky. Táto časť schodišťa – Stairwell B – však ako zázrakom vydržala, vďaka vysielačke ich vytiahli živých o štyri hodiny neskôr.

Kniha, ktorú po útokoch vydal šéf hasičov Richard Picciotto (Last Man Down, v češtine pod názvom Poslední, kdo se zachránil), však udalosti opisuje inak. Ako tvrdí, on svojou duchaprítomnosťou zachránil jednotku hasičov a nevládnu starenu. Výpovede ostatných však verziu v bestselleri korigujú. Picciotto nebol posledným hasičom zachráneným z trosiek, navyše, nemal nič spoločné so šľachetnou záchranou Josephine Harrisovej. Tá jeho pamäti jednoznačne vyvracia.

„Musel mať zlý deň, že si nepamätá, čo robil. Tvrdil, že mi pozrel do očí a stisol mi rameno. Ja si nič také nepamätám,“ povedala pre New York Daily News. Dnes málokto pochybuje, že skutočným hrdinom 11. septembra bol kapitán Jay Jonas, a nie Richard Picciotto.

obr_5.jpg

Mike Kehoe

Fotografiu hasiča, ktorý sa ponáhľa schodmi WTC zachraňovať ostatných, kým všetci v panike mieria dolu, prevzali po útokoch mnohé médiá. Zamestnanec bežiac dolu urobil záber, ktorý obletel svet, ale dlho nebolo známe, koho odfotografoval a či vôbec žije. Ďalšie mesiace odhalili identitu tridsaťtriročného hasiča menom Mike Kehoe.

V osudný deň poslúchol inštinkt a stihol v poslednej chvíli vybehnúť z budovy predtým, ako sa zrútila. Napriek tomu sa vyrovnáva s traumou. Stal sa hrdinom proti svojej vôli a pozornosť mu nevyhovovala a sťažoval sa na listy mnohých neznámych ľudí vrátane posadnutej ženy, ktorá v ňom videla idol svojich detí. Pre webstránku angelsfire.com tvrdí, že stále cíti vinu.

„Mal by som mať nočné mory alebo niečo horšie. Vravím si, ako môžem mať radosť z toho, že som prežil, keď toľkí ľudia zomreli?“ pýtal sa Mike Kehoe. Iba šťastnou náhodou v ten deň nemusela navštíviť WTC jeho žena Edra, ktorá tam bola zamestnaná. Keď sa jej Kehoe dovolal, stretli sa – ani nie pol hodiny po katastrofe.

obr_6.jpg

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  6. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  8. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  9. Desať obľúbených miest v Chorvátsku
  10. Viac času pre rodinu by uvítala viac ako tretina Slovákov
  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Cambridge Business School, škola novej doby
  9. Cykloturistický trip študentov SvF STU v Bratislave – Vol. 4
  10. História sťahovania
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 8 762
  2. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 8 100
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 7 992
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 734
  5. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 7 092
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 146
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 5 134
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 508
  9. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 759
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 1 958

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Lajčák hovorí o výbere Evky niečo iné, ako pred mesiacmi

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

Neprehliadnite tiež

Trump v Jeruzaleme: Slovo Izrael na schôdzke s ruskými diplomatmi nepadlo

Americký prezident označil za "príšernú" jadrovú dohodu, ktorú v roku 2015 uzavrel jeho predchodca Barack Obama a lídri ďalších svetových mocností s Iránom.

Rusko a Turecko podpísali dohodu o zrušení sankcií. Paradajkové embargo ostáva

Rusi zaviedli sankcie po zostrelení stíhačky pri turecko-sýrskych hraniciach.

Ďalší zásah proti slobode tlače v Turecku. Dvoch vydavateľov odsúdili na 22 rokov väzenia

Súd uznal vydavateľov časopisu Nokta vinných z podnecovania ozbrojenej vzbury.

Turci začali súdiť viac ako dve stovky podozrivých z prevratu

Hlavným podozrivým je bývalý veliteľ tureckého letectva.