Frankfurt 17. júla (TASR) - Na palestínskych autonómnych územiach sa už dlhšiu dobu diskutuje o tom, že Jásir Arafat by mal mať pri ruke ministerského predsedu, ktorý by sa staral o každodenné politické záležitosti. S podobným návrhom vystúpil neoficiálne aj šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer a súhlasí s ním aj americká strana, píše v reakcii na rokovanie tzv. kvarteta (USA, OSN, EÚ a Rusko) v New Yorku dnešné vydanie nemeckého mienkotvorného denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Arafat by bol takýmto spôsobom odsunutý do úlohy reprezentanta, konštatuje denník.
Súčasne poznamenáva, že takáto predstava je pre veľkú časť Palestínčanov stále neprijateľná. Aj nedávne prieskumy verejnej mienky ukázali, že za zachovanie prezidiálneho systému s Arafatom na čele je až 43 percent Palestínčanov.
Noviny citujú palestínskeho sociológa Chaíla Šikakiho, podľa ktorého je dôležitým predpokladom na úspešné dokončenie reforiem palestínskej samosprávy konkrétna politická perspektíva pre samotných Palestínčanov. Až po uzatvorení dohody s Izraelom a vyhlásení aspoň provizórneho štátu existuje podľa Šikakiho realistický predpoklad, že Arafat sa z každodenného politického diania stiahne do úzadia.
Tento názor zastávajú aj viacerí špičkoví politici, napríklad egyptský prezident Husní Mubarak, informuje FAZ.
Zdá sa, že Arafat nevenuje požiadavkám na svoje odstúpenie prakticky nijakú pozornosť. On sám vyhlasuje o sebe, že nie je "zbabelcom" a úlohy si mieni plniť až do volieb. Doterajšie prieskumy naznačujú, že ich víťazom by mohol byť práve on, podčiarkuje denník.
Arafat dnes oznámil, že chce kandidovať v januárových voľbách na post predsedu Palestínskej samosprávy. "Samozrejme. Budem kandidovať, ak ma o to požiada palestínske vedenie," povedal dnes Arafat pre egyptskú televíziu. Dodal, že svoje rozhodnutie bude konzultovať s Výkonným výborom a Ústredným výborom Organizácie pre oslobodenie Palestíny.
Pokiaľ by sa však Arafat svojej kandidatúry predsa len vzdal, zostávajú v hre ďalší dvaja kandidáti. Ani jeden z nich nie je reformátorom a obaja sú v zahraničí takpovediac personami non grata, poznamenáva FAZ.
Samotní Palestínčania uvádzajú v odpovedi na otázku o najvhodnejšom Arafatovom nástupcovi najčastejšie dve mená: na prvom mieste je to duchovný vodca islamskej organizácie Hamas šejk Ahmed Jásin, druhým je vodca Fatahu Marwán Barghútí. Šejk Jásin je však už dlhší čas odkázaný na invalidný vozík a po náročnej premiérskej funkcii očividne netúži. Barghútího očakáva zas v Izraeli súdny proces, na ktorom sa bude zodpovedať z prípravy atentátov, informujú nemecké noviny.
Tieto dve mená však naznačujú, aký bezvýchodiskový stav vládne v súčasnej palestínskej spoločnosti, konštatuje v závere FAZ.
jč pel
