Je prakticky nemožné ju v Tripolise nájsť. Zelenú vlajku, ktorá označuje baštu stúpencov líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího.
Zástav, ktoré túto farbu niesli, je veľa. Pošliapané, roztrhané rebelmi, ktorí teraz hlavné líbyjské mesto ovládajú.
„Vychádzajú len na vytypované miesta, aby odzbrojili posledné zvyšky odporu alebo zadržali zúfalých jednotlivcov,“ hovorí Džamal Anúr, vplyvný člen tripoliského povstaleckého výboru.
Niektoré skupiny bojovo naladených rebelov cez víkend čakali povel na akciu márne. „Sme pripravení stále, možno nás však pošlú mimo mesta. Alebo pôjdeme domov,“ hovorí Mansúr, ktorý si čistí zbraň pri tripoliskej nemocnici.
„Do akcie idú už len sporadicky, zaplať pánboh,“ dodáva Džamal Anúr.
Zoznamy so značkami
Povstalci na kontrolných stanovištiach majú zoznamy poznávacích značiek, ktorých posádky zatýkajú.
V nemilosti majú najmä žoldnierov zo subsaharskej Afriky, ktorých telá je málokto ochotný pochovať – ešte cez víkend ich bolo možné nájsť pohodené v tráve pri ceste.
Medzi Líbyjčanmi sa považuje za isté, že za deň krvavej práce pre Kaddáfího dostávali tisícku amerických dolárov.
Isté problémy sme mali ešte aj my so slovanskými menami. „Nie ste Srbi? Troch sme už zatkli, bojovali s Kaddáfím, tým psom,“ prezeral si nás rebel, ktorý hliadkoval pri príchode do mesta.
Obyvatelia Tripolisu si myslia, že bývalí obyvatelia Juhoslávie pilotovali stíhačky, ktoré napadli rebelujúce mestá.
Kaddáfího farby tak – okrem pozabudnutých zelených táborov v štvrti Abú Sálim a tradične na predmestí Azízija – cez víkend reprezentovala zúfalá žena, ktorá prišla až pred novinármi preplnený hotel Radisson. Zostala osamelá, jej dvoch bratov verných Kaddáfímu, zabili povstalci.
Tripolis teraz sužujú obvyklé vojnové, či skôr povojnové problémy.
Odpadky a žiadna klíma
Mesto zápasí s nedostatkom vody. Tripolis je zavalený odpadkami, často horiacimi. V hoteli Radisson sa nesplachuje ani nesprchuje. Bazén – zakalený, napriek tomu jediný zdroj hygieny – je stále obkolesený ľuďmi.
V Tripolise vypadáva aj elektrina a s ňou i klimatizácia, ktorej nedostatok je v horúcom lete citeľný. Na tohtoročný horúci august navyše pripadol ramadán.
Obyčajní obyvatelia Tripolisu sa napriek tomu radujú a sú štedrí k cudzincom. Nielen preto, že im to prikazuje viera.
„Západ nám pomohol k slobode. Buďte preto vítaní,“ vysvetľovala mi dojatá pani Ajša pred bránami zničeného Kaddáfího paláca.
Autor: Z Tripolisu od reportéra MF Dnes Pavla Novotného
