„Štyri desiatky rokov sme nežili, posledných šesť mesiacov sme iba dúfali. Pred troma týždňami sme sa prebudili do nového slobodného sveta, na ktorý sme sa predtým báli čo i len pomyslieť,“ vysvetľuje Ajmán.
Aj s rodinou si prišiel prezrieť tripoliský areál Báb Azízija. Symbol krutej, miestami až tragikomickej éry Muamara Kaddáfího, ktorý Tripolisu aj celej Líbyi vládol od roku 1969.
A areál Báb Azízija - obývateľnú pevnosť s niekoľkými bránami, systémom strieľní, betónovými zátarasmi a medzitým rozosiatymi domami - dobývali rebeli niekoľko dní.
Pre boje nemohli spať
„Bývame len kúsok odtiaľto. Celé tri dni sme vôbec nespali, stále prebiehali boje. Bolo to veľmi nebezpečné,“ hovorí pani Ajša.
„Sme radi, že ste vy, zahraniční novinári, prišli. Ste očami, ktoré prinesú do sveta správu o našej slobode,“ dodáva nadšene. A pózuje manželovi pred tankom, pomocou ktorého rebeli nakoniec Kaddáfího bunker dobyli.
Pani Ajša nie je jediná, čo sa do Kaddáfího pevnosti prišla pozrieť. Muži obdivujú motor a nepriestrelné sklá luxusného auta BMW, ktoré tu stojí na klátoch ako symbol vzostupu a pádu beduínskeho klanu Kaddáfíovcov.
Sotva niekoľko metrov od zvyšku vozidla leží, ukrytá pod špinavými kobercami a handrami, aj spálená ľudská mŕtvola. Charakteristický zápach je v sparnom počasí cítiť na diaľku. Možno sa len dohadovať, prečo ju povstalci, ktorí sa naokolo preháňajú na autách, neupratali. Možno aj preto, že išlo o afrických žoldnierov, ktorých Líbyjčania úprimne nenávideli.
Boje len sporadicky
Éra Kaddáfího panovania nad Tripolisom sa v piatok skutočne skončila. Boje, či skôr prestrelky v líbyjskej metropole prebiehali len sporadicky. Streľba, ktorá nad mestom znela, poväčšinou symbolizovala radosť, s ktorou obyvatelia Tripolisu vítali porážku Kaddáfího vojakov.
Aj vo štvrti Abú Sálim, ktorá až do posledných dní stála za extravagantným plukovníkom Muammarom, som našiel mnohé stopy po vojne, nie však samotnú vojnu. Celé domy sa premenili na ruiny, horeli autá, po zemi sa váľali nábojnice.
Miestami aj mŕtve telá, hoci len výnimočne. Napriek tomu: náboje mierili zväčša kolmo nahor ako prejav radosti. „Niekde sa tu bojuje, ale kde?“ pohrával sa s automatom rebel v tričku s nápisom Slobodná Líbya. A túto odpoveď si po šiestich mesiacoch bojov, pri ktorých podľa odhadov povstalcov zahynulo 20tisíc ľudí, evidentne užíval.
Oslavovali po svojom
Nadšením nešetrili ani demonštranti, ktorí prišli spolu oslavovať na tripoliské Námestie oslobodenia. Aj to je posiate vrakmi áut a inými pozostatkami vojny. Aj tu v piatok obyvatelia Tripolisu oslavovali.
Nadšene, po svojom. Klaksóny trúbili, streľba sa snažila prehlušiť nadšený rev.
„Všetci ľudia sú bratia. Kaddáfí, škvar sa v plameňoch pekelných,“ volali evidentne spokojní Líbyjčania.
O niečom takom snívali roky. Teraz je to tu.
Autor: Z Tripolisu od reportéra MF Dnes Pavla Novotného
