„Nie, rovno po ceste ísť nemôžete, strieľa sa tam,“ hlási hliadka rebelov. Sú to mladíci s bejzbalovými čapicami a novými automatmi, ktorí sa postavili režimu diktátora Muammara Kaddáfího.
Náš moslimský vodič, ktorý poctivo dodržiava prebiehajúci pôstny mesiac ramadán, už sotva vidí. Za volantom už bez vody a jedla sedí v horúčave vyše dvanásť hodín. Napriek tomu poslušne otáča. Pôjdeme o dve hodiny dlhšie.
Boje sa ešte neskončili
Bitka o Líbyu totiž nie je na konci, akokoľvek sa Tripolis včera tešil „deväťdesiatpäťpercentnej slobode“ – také územie líbyjskej metropoly vraj ovládali rebeli.
Tí sa však už podobne ako ľudia padajúceho režimu naučili papierovať. Novinárov síce stále vítajú a pomáhajú im, ale chcú ich mať pod kontrolou. Zahraniční žurnalisti, ktorí nemajú medzi rebelmi správny kontakt, obyčajne musia čakať často aj celý deň na auto so sprievodcom, ktorý ich zoberie do Tripolisu.
V Líbyi, bohatej na nerastné suroviny, navyše skolabovala distribúcia lacných pohonných látok. Fronty na pumpách sa ťahajú stovky metrov. Podnikatelia preto často predávajú benzín povedľa v plastových fľašiach.
Najviac však situáciu na cestách k Tripolisu komplikujú konflikty medzi rebelmi a Kaddáfího vernými. Aj na inak pokojnej dedine asi sto kilometrov od Tripolisu je občas počuť streľbu. Ale väčšinou sú to oslavné výstrely.
Vypálené budovy
Mesto Gharván sa oslobodilo od Kaddáfího jednotiek sotva pred tromi týždňami. Čo je na prvý pohľad viditeľné: vládne budovy aj policajné stanice sú vypálené, domy miestnych rebelov zničené.
Priamo na námestí stojí tank, s ktorým sa mesto snažili spacifikovať verní extravagantného plukovníka. Teraz na ňom šantia deti, ktoré nemusia ísť skoro spať, lebo je ramadán. Tunajší školáci sadili na námestí nové stromy.
„Gharván je strategické miesto na ceste do Tripolisu,“ rozpráva Sálih, u ktorého sme trávili noc. Na návštevu prišiel i tunajší lekár Muhammad, ktorý sa nedávno dostal z Kaddáfího väzenia, kde strávil tri bolesťou naplnené mesiace.
Žijeme v stredoveku
„Viete, Líbya žije vinou Kaddáfího v stredoveku, to je dôvodom, prečo sme povstali,“ hovorí sympatický muž, ktorý strávil niekoľko rokov v Kanade a do Líbye sa vrátil pred siedmimi rokmi. „Tĺkli nás káblami, pravidelne,“ rozpráva. Teraz odchádza do susedného Tuniska, kam už davno poslal ženu s deťmi.
Po západe slnka sa Líbyjčania schádzajú pri tradičnej ramadánovej večeri. Jedným okom však stále sledujú televíziu – najčastejšie povstaleckú či panarabskú al-Džazíru. „Nech už všetci kaddáffíovci idú do pekiel,“ hovorí náš hostiteľ Mudžíd. „Už toho napáchali až dosť,“ rozpráva pri obrazovke.
U plukovníka našli aj fotky Riceovej
Rebelov prekvapilo bohatstvo sídla Kaddáfího rodiny. Domy začali rabovať.
TRIPOLIS, BRATISLAVA. Štyri drahé autá jeho syna Sádiho, krytý bazén so saunou jeho dcéry Aiši. Ale aj album s fotkami bývalej americkej ministerky zahraničia Condoleezy Riceovej.
Takéto veci našli rebeli v bunkri a vilách rodiny Muamara Kaddáfího. Mnohí boli šokovaní bohatstvom, v ktorom líbyjský diktátor žil. Nenechali sa dvakrát ponúkať a začali v luxusných domoch rabovať.
Z domu Kaddáfího syna Sádiho si takto odšoférovali jeho štyri autá – BMW, Audi, Lamborgini a Toyotu. Jeden z rebelov ukradol Kaddáfího nezabudnuteľnú čiapku. Povstalci hovoria, že rabujú iba objekty, ktoré patrili jeho rodine.
Album Riceovej našli v Kaddáfího bunkri. Exministerka na fotkách prednáša či sa stretáva s politimi. Kaddáfí mal na ňu slabosť, čo bolo vidieť počas jej návštevy Líbye v roku 2008.
Tomáš Vasilko
Autor: Z Líbye od reportéra MF Dnes Pavla Novotného
