Tento týždeň sa tu predstavil na dvoch zhromaždeniach, kde si okrem výziev na podporu Izraela aj dobre poplakal.
Jeho presne naprogramovaná šou bola taká ako on. Nafúknutá, občas k veci, plná kazateľského pátosu a nenávistne štvavá proti tým, čo sa nesprávajú podľa Beckových pravidiel.
Glenn Beck, ktorý sa preslávil neskrývanou nenávisťou proti Obamovej administratíve, islamistom, komunistom, Georgeovi Sorosovi, ale aj reformnému judaizmu (neskôr sa za výroky o reformných ospravedlnil), je príliš kontroverzná postava na to, aby Izraelu mohol priateľsky pomôcť. Človek, čo žiada jednotný a nedeliteľný Jeruzalem, vie v jednej vete židov rozdeliť na dobrých a zlých. A navyše, mnohé veci v Izraeli vidí zjednodušene ako všetci populisti a fanatici.
Napríklad ľudí, čo sa zapojili do sociálnych protestov, označuje za komunistov. Viacerých z nich poznám a viem, že sú asi takí komunisti, ako je Beck hipisák. Tiež sa oháňa pojmami ako radikálna ľavica, vtedy keď to netreba, a lustruje židovských intelektuálov a filantropov, ak nie sú dosť konzervatívni.
Izrael potrebuje priateľov, ale nemusia to byť ľudia ako Beck. Často šíri zlobu skrytú za silné reči o tom, že Izrael je baštou západnej civilizácie na Blízkom východe. To je nepochybne pravda. Preto v ňom bez ujmy na zdraví môže prednášať aj on. Nemuseli by mu pritom však asistovať viacerí poslanci Knessetu a zdravicu posielať samotný premié
