Belehrad 4. júna (TASR) - Bývalý šéf srbskej tajnej bezpečnosti Radomir Markovič a ďalší traja bezpečnostní poradcovia bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča predstúpili dnes pred belehradský okresný súd, aby sa zodpovedali z obvinení z prezradenia štátneho tajomstva.
Markovič, kedysi obývaný šéf štátnej bezpečnosti, je vo väzbe od 24. februára tohto roku pre podozrenie z účasti na politických vraždách, odhalenia štátneho tajomstva a ďalších trestných činov.
Súdny proces proti Markovičovi a ďalším trom obvineným - Nikolovi Čurčičovi, Brankovi Crnému a Milanovi Radonjičovi, ktorí tiež zastávali vysoké posty v Miloševičovej štátnej bezpečnosti - je prvým procesom proti popredným Miloševičovým spolupracovníkom.
Všetci štyria muži sú obvinení z toho, že pri likvidácii informácií po Miloševičovom páde minulý rok v októbri dovolili nepovolaným osobám nahliadnuť do tajných dokumentov a počítačových údajov. Taktiež údajne odstránili tajné údaje, čo sa v Juhoslávii považuje za porušenie zákona o štátnom tajomstve.
Právnik obhajoby Dušan Mašič proti obžalobe argumentoval tým, že "v jej texte niet žiadnych podrobností, ktoré by naznačovali, aké tajomstvá boli prezradené, komu a kedy, ani akú škodu to spôsobilo štátu."
Belehradský okresný prokurátor Šiniša Šimič oznámil, že ako hlavný dôkaz predloží "dve počítačové diskety rôznych druhov", ktoré údajne skopíroval Markovič a jeho úradníci, aby odstránili údaje z policajnej databázy. Šimič však odmietol poskytnúť podrobnejšie informácie o ich obsahu.
Po takmer dvojhodinovej vášnivej debate medzi obhajobou a žalobou porota sudcov rozhodla viesť pojednávanie za zatvorenými dverami - "kvôli vysokej miere rizika prezradenia štátnych tajomstiev verejnosti."
Mašič vyjadril pochybnosti, že súdny proces má politické pozadie, a vyhlásil, že "premiér (Zoran) Djindjič a minister spravodlivosti (Vladan) Batič dospeli k verdiktu" ešte predtým, než sa proces vôbec začal.
Markovič je jedným z niekoľkých popredných Miloševičových spolupracovníkov, ktorých sa od októbrového zvrhnutia exprezidenta podarilo zatknúť. Miloševiča polícia zatkla 1. apríla pre podozrenie zo zneužívania moci verejného činiteľa a korupcie a dodnes je vo vyšetrovacej väzbe v belehradskej väznici.
Svedecké výpovede obžalovaných by mohli priamo spojiť Miloševiča s rôznymi ďalšími trestnými činmi, hoci Markovičov právnik sa nedávno vyjadril, že jeho klient to odmieta urobiť - a to aj napriek tomu, že nové vedenie mu za spoluprácu ponúka zhovievavosť a zmiernenie trestu. Markovič má byť neskôr postavený pred súd aj pre podozrenie z angažovanosti na politických vraždách.
Pád Miloševičovho režimu viedol k sérii odhalení masívneho zneužitia moci a mnohých trestných činov, ktorých sa počas jeho prezidentovania dopustili bývalí lídri a jeho spolupracovníci.
V marci sa našlo vyše 600 kilogramov vysokokvalitného heroínu v trezore jednej belehradskej banky, ktorý si prenajalo oddelenie Markovičovej štátnej bezpečnosti. Nezávislé médiá vyjadrili podozrenie, že polícia predávala od pašerákov získaný heroín drogovým dílerom, aby získala nelegálne prostriedky na tajné operácie.
Po tom, ako haagsky tribunál pre bývalú Juhosláviu obžaloval Miloševiča z vojnových zločinov v Kosove, srbská polícia rozšírila svoje vyšetrovanie o podozrenie, že exprezident nariadil systematické ničenie všetkých dôkazov súvisiacich s prípadom, vrátane potopenie kamióna s 86 telami etnických Albáncov do Dunaja v roku 1999.
Ako potvrdil minister vnútra Dušan Mihajlovič, polícia nedávno začala s exhumáciou tiel z masového hrobu neďaleko Belehradu, kam týchto Albáncov neskôr pochovali.
Podľa informácií nezávislého belehradského rádia B92 polícia potvrdila, že mŕtvoly žien, detí, starých ľudí a niekoľkých mužov boli oblečené do uniforiem povstaleckej bývalej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) a niesli na sebe stopy mučenia.
