Kaddáfího režim pomaly končí. Čo by mala prechodná vláda urobiť ako prvé?
„Veľa vecí naraz. Najmä vybudovať silné vládne inštitúcie, naštartovať ekonomiku a najmä pracovať na rozvoji občianskej spoločnosti. Bez toho, aby fungovala silná vláda, privátny aj tretí sektor, veľké zmeny neprídu.“
Podobne ako v Egypte aj v Líbyi desaťročia nefungovala žiadna opozícia, nemajú nijaké skúsenosti s demokraciou, je vôbec možné, aby tam fungovala?
„Mnohí to prirovnávajú k tranzícii po roku 1989 v strednej Európe. Aj tam to trvalo podľa niektorých príliš dlho, nebola tam dlho naozajstná demokracia ani skúsenosti s ňou. Pozrime sa teraz na strednú Európu. Vidíme krajiny s výnimočným vývojom, ktoré sú členmi Európskej únie a NATO. Teraz ide napríklad Slovensko poučovať o demokracii v Tunisku.“
Spomínate strednú Európu, no to je predsa len rozdiel. Severná Afrika nemá historicky žiadnu skúsenosť s demokraciou...
„Tak si zoberme príklad z iného sveta napríklad Japonsko či Južnú Kóreu – tá bola v 50. rokoch minulého storočia taká odlišná od Spojených štátov ako nijaká iná krajina. Extrémne sa zmenila, nemala žiadnu históriu demokratickej vlády a úplne inú sociálnu štruktúru. Teraz je to jeden z najdôležitejších amerických partnerov. A takých príkladov je viac v Afrike aj Latinskej Amerike. Jednou z vecí, čo vyšli najavo za posledných sedem mesiacov, je, že princípy demokracie sú univerzálne a prekračujú hranice.“
Aká bola pred pol rokom nálada na americkom ministerstve zahraničia? Čakali ste, že diktátori ako Mubarak či Kaddáfí môžu padnúť?
„Nikto nepredpokladal rozsah tých zmien, bolo vzrušujúce sledovať tie historické zmeny. Prípad za prípadom sme videli, že občania vzali budúcnosť do vlastných rúk a úplne zmenili politickú mapu v regióne.“
Americký prezident aj vaša šéfka Hillary Clintonová hovoria, že Bašár Asad už nemá legitimitu vládnuť. On to však tak nevidí, ako to chcete zmeniť?
„Myslím, že Clintonová to povedala veľmi jednoznačne, že zmena tam musí prísť.“
