VIEDEŇ. Vo výskumnom centre neďaleko Tripolisu skladujú urán a ďalší materiál, ktorý by mohol byť použitý na výrobu tzv. špinavej jadrovej bomby.
Líbyjskí povstalci budú musieť centrum zabezpečiť, vyhlásil bývalý predstaviteľ dozornej agentúry OSN.
Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí v snahe napraviť vzťahy so Západom v roku 2003 súhlasil, že sa vzdá úsilia získať jadrové, chemické a biologické zbrane. Tento krok vyviedol jeho režim po desaťročiach z medzinárodnej izolácie.
Olli Heinonen, bývalý zástupca generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), v článku zverejnenom na internete uviedol, že líbyjský program obohacovania uránu následne zrušili.
Zadržaný bol aj citlivý materiál a dokumentácia. Odstránenie vysoko obohateného uránu, ktorý využívali ako palivo výskumného reaktora na predmestí Tripolisu, trvalo dlhšie, jeho poslednú časť však odviezli letecky z Líbye koncom roku 2009.
Napriek tomu "stále pretrvávajú obavy o jadrovú bezpečnosť", uviedol Heinonen.
V centre pri Tripolise sú totiž po troch desaťročiach nukleárneho výskumu a produkcie rádioizotopov naďalej veľké zásoby rádioizotopov, rádioaktívneho odpadu a nízko obohateného uránového paliva.
Ak by sa zvyšný materiál dostal do nesprávnych rúk, mohol by skončiť v špinavej bombe, varoval. Situácia v oblasti je pritom nejasná.
Tzv. špinavá bomba využíva konvenčné výbušniny na rozptýlenie rádioaktívneho materiálu.
Experti považujú útok takouto zbraňou za pravdepodobnejší než možnosť útoku štiepnou jadrovou bombou, ktorá je síce značne ničivejšia, no jej výroba je aj oveľa náročnejšia.
Heinonen pripomenul, že po páde Saddáma Husajna v Iraku v roku 2003 došlo k vyrabovaniu skladu jadrového a rádioaktívneho materiálu vo výskumnom centre pri Bagdade.
"Neskončilo sa to rádiologickou katastrofou s najväčšou pravdepodobnosťou len vďaka čistému šťastiu," dodal Heinonen, ktorý po vlaňajšom odchode z postu šéfa inšpekcií MAAE pôsobí na Harvardovej univerzite.
Informovala agentúra Reuters.
