TEL AVIV. Liga arabských štátov, s ktorou mal plukovník Kaddáfí vždy komplikované vzťahy, vyjadrila solidaritu s rebelmi.
Táto organizácia podporila vytvorenie bezletovej zóny na ochranu civilistov nad Líbyou, čo sa vtedy považovalo za veľký krok.
Rebelské vlajky
Vládu rebelov uznali Egypťania aj Tunisania, vo viacerých arabských krajinách líbyjskí prisťahovalci vyvesili vlajky rebelov, na niekoľkých miestach zvesili jeho fotografiu z líbyjskej ambasády. To sú reakcie ulice.
Oficiálne miesta sú skôr ticho, hoci ani v arabských krajinách sa nenájde veľa tých, čo by bizarnému plukovníkovi neželali pád.
Problémom však je, že aj v ďalších krajinách sú nepopulárni lídri a prílišné oslavovanie líbyjských rebelov by teda nebolo vhodné.
Katar ako prvý
Najaktívnejší je Katar, ktorý ako jeden z prvých uznal vládu rebelov, a to v čase, keď nebolo vôbec zrejmé, či nad Kaddáfím môžu zvíťaziť. Katar podporoval rebelov finančne. Podľa analytikov má záujem profitovať z líbyjského nerastného bohatstva.
Zatiaľ uznalo vládu rebelov viac ako 30 krajín, včera to boli Irak, Maroko, Bahrajn a Nigéria.
Asad sa nebojí, že skončí ako Kaddáfí
Sýrsky diktátor Bašár Asad necháva strieľať do ľudí, aj keď jeho režim hostí predstaviteľov z OSN.
DAMASK, TEL AVIV. Obyvatelia Sýrie sú presvedčení, že po Muammarovi Kaddáfím je ďalší na rade ich prezident Bašár Asad.
Demonštranti, ktorí sú v uliciach už päť mesiacov, vykrikujú „Kaddáfí je preč, teraz je tvoj čas, Asad“.
Násilie aj pred OSN
Zdá sa však, že sýrskeho prezidenta vývoj v Tripolise príliš neznepokojuje.
Naďalej pokračuje v strieľaní do vlastných občanov a nereaguje na výzvy medzinárodného spoločenstva, aby zastavil násilie a začal dialóg so svojimi občanmi.
Nevzrušuje ho ani to, že proti vlastným občanom útočí, keď sú v Sýrii predstavitelia OSN.
Analytici hovoria, že Assad sa ocitá v úplne novej realite a neukazuje žiadnu ochotu ustúpiť. To ho môže stáť jeho post.
V čom je Sýria iná
Sýria je však iný prípad ako Líbya. Nikto neuvažuje o vojenskej intervencii v tejto krajine a priebeh líbyjskej akcie NATO od toho ešte viac odrádza.
Navyše v Sýrii nie je známy nijaký silný opozičný vodca, s ktorým by sa dalo počítať po páde Asada.
Chaos v Sýrii by tiež dal do pohybu už aj tak komplikovaný blízkovýchodný región. Faktom však je, že Asad stráca podporu čoraz väčšieho počtu obyvateľov, ktorí sú nespokojní s jeho nesplnenými sľubmi.
Vývoj v Líbyi nahráva skôr opozícii, lebo sa ukázalo, že aj dlhoročný mocný vodca sa môže ocitnúť nebezpečne blízko k pádu.
