TALLIN, PRAHA. Ich cesta za slobodou sa volá aj spievajúca revolúcia. Tri pobaltské krajiny, ale najmä najmenšie Estónsko, si nezávislosť od Sovietskeho zväzu doslova vyspievali. Nenásilné spievajúce demonštrácie v Talline dodali Estóncom odvahu postaviť sa Moskve.
Pieseň slobody
Tento víkend na Speváckom poli v Talline, ktorého kapacita je 250tisíc divákov, čo je polovica obyvateľov metropole, opäť znela Pieseň slobody. V sobotu Estónsko a včera Lotyšsko si pripomenuli 20 rokov, čo oznámili svetu, že nie sú ďalej súčasťou sovietskeho impéria.
Nezávislosť Pobaltia
Litva vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu ako prvá ešte v marci 1990.
Estónsko sa pridalo 20. augusta 1991, o deň neskôr ho nasledovalo Lotyšsko.
Ako prvý uznal nové krajiny Island, Moskva v septembri.
Šéfka estónskeho parlamentu Ene Ergma počas osláv nadšene nazvala rozpad Sovietskeho zväzu „oslobodením mnohých národov“. Postoj Moskvy k tejto udalosti je zdržanlivejší.
Ruský premiér Vladimir Putin označil niekoľkokrát rozpad sovietskeho impéria za „najväčšiu globálnu katastrofu minulého storočia“. Tento spor je určujúcim pre rusko-baltské vzťahy.
Najúspešnejšie Estónsko
Estónsko je podľa všetkých ukazovateľov úplne najúspešnejšou postsovietskou republikou. Je členom Európskej únie, NATO, patrí do Schengenu a od januára tohto roku sa v krajine ako jedinej z pobaltských štátov môže platiť eurom.
Podľa údajov Svetovej banky je Estónsko najbohatším z bývalých sovietskych satelitov. Tallin sa tento rok pýši titulom Európske hlavné mesto kultúry.
Na rozdiel od Litvy, kde žijú necelé dve percentá Rusov, v Estónsku je „ruskojazyčných“ vyše tridsať percent. Časť z nich trpí značnou nostalgiou po Sovietskom zväze a odmietajú sa naučiť po estónsky.
V takej malej krajine (len 1,34 milióna obyvateľov) sa taká obrovská etnická menšina „nerozpustí“ a niektorí Estónci ju dokonca vnímajú ako piatu kolóniu Moskvy. Napriek tomu sa Estóncom darí dobre bojovať s tradičnými ruskými zlozvykmi, ako je korupcia – v rebríčku Transparency International je na 26. mieste, o 20 priečok lepšia je ďalšia bývalá sovietska republika Litva.
Viacero Rusov si sťažuje na tlak estónskeho štátu a diskrimináciu. Časť z príslušníkov ruskej menšiny navyše nemá estónske občianstvo.
Dôležitý pre Moskvu
Dodnes je jadrom sporu medzi Rusmi a Estóncami napríklad demontáž pamätníka sovietskych vojakov – osloboditeľov (Bronzového vojaka) alebo zjazdy estónskych vojenských oddielov spolupracujúcich s Nemcami proti Červenej armáde. Rusko sa však zdráha celkom si znepriateliť Estónsko.
Cez baltské krajiny stále prúdia tranzitom obrovské objemy ruskej ropy a ruská ekonomika je od „naftodolárov“ úplne závislá. Maličké baltské krajiny sú teda i po 20 rokoch pre Rusko strategickým územím, ktoré je navyše dnes súčasťou donedávna nepriateľského vojenského bloku NATO.
Autor: Agentúra Epicentrum
