Dvadsaťpäť metrov dlhý dom v Barcelone má vlastné kino aj strešný bazén. Vo svetlíku rastú bambusy.
V hustej zástavbe nad strechami okolitých domov si majitelia môžu nerušene vychutnávať letnú pohodu a vyberať si, či pôjdu domov zo severu alebo z juhu.
Netradične situovaný, úzky a dlhý pozemok v barcelonskej štvrti Sant Andreu bol miestnymi využívaný ako spojovacia cesta medzi ulicami.
Keď ho radnica dala na predaj, veľa záujemcov sa o kúpu neuchádzalo. Získať pozemok, ktorý je orientovaný v smere sever-juh, preto nebolo ťažké.
Pre španielske architektonické štúdio Ferrolan LAB a architekta Jordiho Antonijoana Roseta sa stal netradičný pozemok výzvou.
"Od začiatku bolo jasné, že z realizácie sa pre mňa stane srdcová záležitosť. Vytvoriť dom pre takúto neobvyklú parcelu nie je ľahké a nakoniec je možné dielo buď len milovať, alebo nenávidieť. Ako jeho pyšný tvorca je ale jasné, čo som si vybral."
Uzučký dom si rodina postavila v uličke dlhej 25 metrov a 3,7 metrov širokej.
Vstup z oboch strán
Jordi sa pokúsil vytvoriť z nevýhody dlhej parcely jej prednosť. Navrhol dom, ktorý dokonale vyhovuje potrebám mladého páru s dvoma deťmi.
Dokonca sa mu podarilo nájsť priestor aj pre najrôznejšie nadštandardné prvky, ako napríklad rodinné kino alebo strešný bazén, vďaka ktorému rodina nikdy nepocíti nepohodlie ani na takto úzkom priestore.
Parametre pozemku 25 x 3,7 metra naozaj nesľubovali jednoduchú prácu. Najdôležitejšie bolo dostať do celej stavby slnečný svit.
Za modernou antracitovou fasádou domu sa tak skrýva najoriginálnejší prvok celej stavby - priestranný svetlík, ktorý prechádza naprieč celým domom a poskytuje práve toľko žiadané prirodzené svetlo. Dostalo sa tak aj do najtemnejších kútov v strede stavby.
Architekti zachovali prístup do domu z oboch ulíc, do ktorých ústi. Priestranný dom má plochu 350 metrov štvorcových.
Z južnej strany vedie do domu garáž a zo severu malé vchodové dvere. Okrem technického zázemia je na prízemí aj súkromné kino s dvoma radmi sedadiel a profesionálnym premietacím systémom.
Na severnej strane prvého poschodia je veľká jedáleň s obývacou izbou.
Z kuchyne do obývačky mostíkom
V medziposchodí nad garážou sú dve izby pre hostí a dve malé prijímacie haly s úložným priestorom, prepojené s dekoratívnym nádvorím svetlíka. Na severnej strane na prvom poschodí je veľká jedáleň s obývacou izbou.
Kuchyňa je orientovaná na juh a priamo napojená na galériu, z ktorej sa dá počas letných mesiacov ľahko vytvoriť otvorená terasa. Obe časti, obývaciu i kuchynskú, prepája sklenený mostík.
Na druhom poschodí sú izby členov rodiny. Na sever je orientovaná spálňa rodičov s priestrannou šatňou a kúpeľňa. Južná časť domu patrí deťom. Brat so sestrou majú zatiaľ spoločnú izbu, keď povyrastú a budú si priať väčšie súkromie, nie je problém vytvoriť jednoduchým predelením dve menšie.
Z južnej časti domu možno tiež vystúpiť do najvyššieho poschodia, kde je strešná terasa s balkónom a odpočívadlami.
Veľké presklené plochy na južnej a severnej fasáde chránia pred prudkým slnkom, nepriazňou počasia aj pohľadom zvonka pohyblivé lamelové žalúzie.
Na strešnej terase sa nachádza bazén.
Stavba za pol milióna eur
Firme trvala stavba domu pätnásť mesiacov. Začala ju vo februári 2009 a už v polovici júna sa pracovalo na interiéroch. Rodina sa do domu nasťahovala na Vianoce.
Stavba stála majiteľa vyše pol milióna eur. Zariadenie vyšlo na 80-tisíc eur, pretože väčšinu nábytku bolo nutné vyrobiť na mieru. Na návrhoch interiérového zariadenia sa podieľala dizajnérka Francesca Sole Duranová.
Úložné priestory, kuchyňa a ďalšie objemnejšie základné vybavenie bytu sa snažila čo najviac vstavať, aby tvary nábytku zbytočne neprekážali pohybu v priestore. Jednotlivé obytné zóny na poschodiach sa od seba líšia rôznymi podlahovými krytinami.
Priestranný svetlík prechádza naprieč celým domom.
Nechýba ani slávne kreslo
Francesca doplnila na mieru vyrobené solitéry ikonickými výtvormi známych dizajnérov. Nachádza sa tu aj slávne kreslo Barcelona od Mies van der Rohe z roku 1929.
Obytné priestory zútulnili tapety, drevo, kameň a teplé farby. Príjemný pocit navodzujú aj znížené stropy. Okolie svetlíka tvorí k obytnej časti akýsi protiklad svojimi jasnými a strohými tvarmi, použitím skla, ocele, železa a ostro bielej farby. Nechýbajú v ňom ale rastliny, predovšetkým bambusy, privezené špeciálne pre túto stavbu z juhovýchodnej Ázie.
Snaha architekta aj interiérovej dizajnérky vytvoriť uprostred rušného mesta súkromnú oázu, v ktorej obyvatelia stratia pojem o čase a priestore, sa vydarila.
V interiéri nechýba ani slávne kreslo Barcelona od Miesa van der Roha z roku 1929.
Autor: Marcela Kazdová pre iDNES.cz
