Teherán 4. júna (TASR) - Najvyšší predstavitelia Iránu naznačili možnosť zmeny politiky voči USA po prezidentských voľbách, ktoré sa v tejto moslimskej krajine uskutočnia v piatok. Washington však tomu nie je príliš naklonený. Dvadsaťdva rokov po násilnom zvrhnutí Američanmi podporovaného šacha a obsadení amerického veľvyslanectva v Teheráne, v ktorom islamskí revolucionári držali 52 diplomatov 444 dní ako rukojemníkov, sa postoj Iránu voči americkej superveľmoci považovanej za "Veľkého satana" pomaly mení.
Najmenej traja z deviatich konzervatívnych protikandidátov reformného prezidenta Mohammeda Chatámího počas predvolebnej kampane vyzvali na obnovenie normálnych rovnoprávnych vzťahov s USA. Mnohí podnikatelia a mladí ľudia pod vplyvom západných médií a internetu považujú normalizáciu vzťahov s Washingtonom za nevyhnutný predpoklad pripojenia sa k svetovej ekonomike a zvýšenia zahraničných investícií v Iráne. Niekoľko štátom subvencovaných výskumných inštitútov dostalo za úlohu vypracovať pre vedenie krajiny štúdie, ktoré by poskytli základ pre celkové prehodnotenie politiky, citovala agentúra Reuters bývalého námestníka ministra zahraničných vecí Iránu Abbasa Malekiho.
"V záujme národa môžeme mať vzťahy so všetkými krajinami. Pravdaže, jednou z nich sú aj USA," vyhlásil na tlačovej konferencii prezidentský kandidát Abdalláh Džazbí, ktorý je v predvolebných preferenciách na treťom mieste. V minulosti by si takéto vyjadrenie vyslúžilo okamžitú ostrú kritiku. Keď sa reformný duchovný Chatámí v roku 1998 v rozhovore pre televíziu CNN vyslovil za "pretrhnutie hrádze nedôvery" voči USA, narazil na ostrý odpor. Najnovšie vyhlásenia však nik neodsúdil.
Napriek vývoju situácie pripravuje americký Kongres predĺženie sankcií zakazujúcich zahraničným spoločnostiam investovať do iránskej ropy a plynu na ďalších päť rokov. Pre prezidenta Georgea W. Busha by bolo politicky nebezpečné namietať voči nim po tom, ako najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí na teheránskej konferencii spochybnil nacistický holokaust a sľúbil podporiť tri najradikálnejšie islamské skupiny bojujúce proti Izraelu. Ďalšie obavy USA sa týkajú iránskeho raketového programu a jeho úmyslu pokračovať vo vývoji zbraní hromadného ničenia, hlavnou prekážkou je však postoj Iránu voči Izraelu.
Nezvyčajné na iránskom otváraní sa USA je to, že iniciatíva vznikla v konzervatívnych kruhoch blízkych Chameneímu, a nie v reformných kruhoch. Akékoľvek zblíženie sa Iránu a USA musí podľa analytikov zahrnúť aj iránskeho duchovného vodcu, ktorý má zásadné ústavné právomoci. Ajatolláh Chameneí, nástupca Imáma Chomejního, ktorý v roku 1979 stál pri zrode islamskej revolúcie, zatiaľ verejne nijaké zmiernenie svojho nepriateľského postoja voči USA nenaznačil. Podľa zdrojov z jeho okolia však môže byť otvorený presviedčaniu v národnom záujme.
Irán vyčíta USA predovšetkým štátny prevrat v americkej réžii v roku 1953, ktorý zvrhol nacionalistického premiéra a obnovil vládu šacha. Zazlieva mu tiež zmrazenie iránskeho majetku v zahraničí po obsadení amerického veľvyslanectva, západnú podporu Iraku po irackej invázii do Iránu v roku 1980 a zostrelenie iránskeho civilného dopravného lietadla americkou vojnovou loďou v roku 1988.
Rozvoj hospodárskej spolupráce a budovania vzájomnej dôvery s Washingtonom podporili aj niektorí ďalší prezidentskí kandidáti. Samotný Chatámí sa však v predvolebnej kampani k vzťahom s USA nevyjadril.
1 žab pel
