Vladimir Palaženko slúžil režimu, až kým ho z práce nevyhodili pre dcéru.
MINSK, BRATISLAVA. Znie to ako klasický príbeh z komunistického Československa.
Otec je politruk, má dobrú prácu. Jeho dcéra je rebelka, ktorá sa pridala k zakázanej demokratickej opozícii. Otca preto vyhodia z práce a dcéra so snúbencom pravidelne končia vo väzení.
To, čo je pre nás už vyše 20 rokov minulosťou, zažívajú Bielorusi vďaka režimu Alexandra Lukašenka dodnes.
Otec sa volá Vladimir Palaženko. Bývalý pohraničník, neskôr štátny úradník s dobrým miestom na radnici v Minsku. O Lukašenkovi si nikdy nemyslel nič dobré, tak ako väčšina Bielorusov to však nikdy nehovorí nahlas.
„Nechcel som ohroziť našu rodinu, Lukašenkovi sa podarilo vytvoriť takmer dokonalý systém strachu,“ rozpráva Palaženko, ktorý sa konfliktu s Lukašenkovým režimom nakoniec aj tak nevyhol.
Dcéra je prípad pre KGB
Jeho dcéra Nasťa Palaženková len pred pár dňami vyšla z väzenia, kde strávila dvanásť dní. Nebolo to prvýkrát. Bieloruská tajná služba KGB si po ňu prišla už vlani v decembri, keď sa zúčastnila na protestoch proti zmanipulovaným prezidentským voľbám.
Zavreli ju v smutne slávnej bieloruskej väznici Amerikanka, kde kedysi Stalinova NKVD väznila fiktívnych amerických špiónov. Von sa dostala až po dva a pol mesiaci.
Začiatkom augusta, presne na jej 21. narodeniny, ju zatkli znovu. Na proteste totiž chcela podporiť svojho snúbenca Dmitrija Daškieviča, lídra mládežníckeho hnutia Mladý front.
Toho režim zatkol už deň pred zmanipulovanými prezidentskými voľbami a neskôr ho odsúdil na dva roky väzenia.
Posledné dva mesiace k nemu nepúšťajú jeho advokáta, čo sa nestáva. „Obávame sa, že ho brutálne zbili a teraz sa to snažia utajiť,“ rozpráva Daškievičov budúci svokor, ktorého na Slovensko na krátku rekreáciu pozvala naša diplomacia.
„Nasťa by sa chcela zaňho vydať, aby mohla Dimu vo väzení navštíviť aspoň dvakrát do roka na tri dni. Je to však komplikované, polícia tvrdí, že stratila jeho pas a tak sa jej darí zdržiavať sobáš,“ hovorí.
Nasťa mala byť na Pohode
Palaženkove (51) problémy s režimom sa začali, keď Nasťa chodila na strednú školu. Začala sa angažovať v demokratickej opozícii a chodila na protesty. Pre Lukašenka, ako vtedy Palaženko povedal, je komunizmus posvätný. Prvý raz vtedy skončila v krátkej väzbe. Mala 16 rokov.
„Dcéra vyviazla s varovaním, mňa však hneď vyhodili z práce. Vieš, čo robí tvoja dcéra, nemôžeš pracovať v štátnej správe, vysvetlili mi,“ spomína Palaženko, ktorý sa najskôr na dcéru hneval, že si zničí život. Teraz ju vo všetkom podporuje.
Prípad zaujal slovenskú diplomaciu, ktorá začala riešiť politické represie v Bielorusku ako jednu zo svojich priorít. S Palaženkovou volal štátny tajomník Milan Ježovica, chceli ju pozvať aj na festival Pohoda, to sa však nepodarilo.
Slovensko presadzuje prísne ekonomické sankcie proti Lukašenkovmu režimu a podľa našich informácií nechce podporiť ani novú pôžičku Medzinárodného menového fondu pre krachujúcu bieloruskú ekonomiku.
Nebezpečný je aj vtip
Doterajšie sankcie Európskej únie nezastavili represie po decembrových voľbách. Lukašenkov režim ešte pritvrdil a po tichých protestoch zatkol okolo dvetisíc ľudí.
Parlament chce v septembri prijať absurdný zákon, v ktorom zakáže aj zhromaždenia ľudí, ktorí nerobia nič. „Je to ako u vás za komunizmu, keď sa pykalo aj za neškodný vtip,“ rozpráva Palaženko.
Lukašenka, ktorý je pri moci 17 rokov, teraz viac ako disidenti ohrozuje ekonomická kríza. Ceny niektorých potravín sa strojnásobili, klesli dôchodky. „Ak niečo môže položiť Lukašenka, tak krachujúca bieloruská ekonomika,“ myslí si Palaženko.
