To prvé rastie ako šialené. V júli bola priemerná cena štvorcového metra v Paríži 8300 eur. Méta 8000 eur pritom padla len v máji.
Ceny bytov a kancelárií pod eiffelovkou stúpajú rýchlejšie ako čokoľvek iné. Priemysel, platy či inflácia. Denník Les Echos odhadol, že splátka tisíc eur mesačne počas 25 rokov stačila v roku 2001 na kúpu 52 štvorcových metrov . Dnes je to menej ako polovica: 23.
Je za tým špekulácia, ale aj nedostatok novostavieb a prílev zahraničných firiem. A tu máme tých čínskych podnikateľov. Časopis Le Journal du dimanche v článku „Ako si Číňania kupujú Francúzsko“ opísal, ako sa sťahujú do najdrahších parížskych štvrtí.
Vysvetľuje, že čínski biznismeni majú odtiaľto blízko do európskych finančných centier ako Londýn a Zürich a priame lety do Afriky, kde skupujú bane aj banány. O haussmannovské skvosty v ôsmom obvode sa bijú s ruskými oligarchami a arabskými emirmi, napísal Le Journal du dimanche. Pobúrene.
Oprávnene? Prezident Sarkozy chcel mať z Paríža svetovú metropolu a tou sa stane, len keď sa takýmto podnikateľom otvorí.
Hlavolam je v tom, ako prilákať investorov, ale nevyhnať domácich vysokými cenami bytov. A neurobiť z Paríža mŕtve mesto, v ktorom sa prechádzajú len turisti a podnikatelia. Lebo aj neurobiť nič by malo rovnaký výsledok.