Londýn 4. júna (TASR) - Cieľavedomé napredovanie za vidinou moci je charakteristickou vlastnosťou predsedu vládnej Labouristickej strany a britského premiéra Tonyho Blaira. Tretia cesta - teda modernizovaná sociálna demokracia ľavého stredu, no zároveň pružná, inovovaná a hľadiaca vpred: takto predstavil svoju osobnú filozofiu po víťazstve vo voľbách v roku 1997.
Pritom premiér Anthony Charles Lynton Blair je synom zarytého konzervatívca - narodil sa 6. mája 1953 v škótskom Edinburghu v rodine advokáta. Dostal privilegované vzdelanie a výchovu typickú skôr pre toryovcov - vysokoškolský diplom získal na právnickej fakulte známej St. John's College v Oxforde. Tu tiež spieval v rockovej skupine Ugly Rumour. V roku 1980 sa oženil s Cherie, dcérou herca Anthonyho Bootha, právničkou a kolegyňou z pracoviska, s ktorou má troch synov a dcéru. Priatelia ho charakterizujú ako bystrého, pracovitého, seriózneho a nábožensky založeného muža.
V roku 1975 vstúpil Blair do Labouristickej strany. V období 1976-83 pracoval ako právny obhajca so špecializáciou na priemyselné a obchodné právo a v strane sa aktívne neangažoval. Po zvolení do parlamentu v júni 1983 sa veľmi rýchlo dostal medzi stranícke špičky a vytvoril spojenectvo s novým predsedom Neilom Kinnockom, ktorý sa rozhodol zbaviť labouristov ultraľavicovej orientácie. V rokoch 1985-88 pôsobil Blair ako tieňový minister financií a minister pre obchod a priemysel. Potom si vyskúšal úlohu tieňového ministra práce a v júli 1994, po neočakávanej smrti Johna Smitha, sa stal predsedom strany.
Už ako tieňový minister práce začal Blair vystupovať proti úzkemu spojeniu strany s odbormi a svoje predstavy začal po zvolení za lídra labouristov nekompromisne presadzovať. Do svojho štábu priviedol tím vysoko motivovaných profesionálnych poradcov a zaviedol heslo: Noví labouristi, nová Británia. Labouristi sa transformovali po vzore európskych sociálnych demokratov na modernú centristickú stranu a príklad si zobrali aj z USA, kde sa prezident Bill Clinton postavil nad tradičné pravo-ľavé rozdelenie spoločnosti a prijal za svoje programy podporované voličmi z oboch strán.
Blair sa zachoval podobne, keď začal obhajovať toryovskú politiku v oblasti daní, štátnych výdavkov, zákona a poriadku a dokonca prenikol do tradičných toryovských pevností v podnikateľskej sfére. Významným signálom o rozchode labouristov s minulosťou bolo zrušenie článku 4 stanov strany, ktorý obhajoval znárodnenie všetkých foriem výroby.
Po nástupe k moci Blair a jeho tím garantovali Bank of England právo stanoviť si úrokové miery nezávisle od vlády. Nasledovali konštitučné reformy: Škótsko a Wales si zvolili autonómne parlamenty a väčšina dedičných peerov opustila svoje lavice v Snemovni lordov. V Severnom Írsku za necelý rok vlády dosiahol Blairov tím podpis Veľkonočnej mierovej dohody.
Ale pôsobenie na poste premiéra si vyžiadalo aj svoju daň: Blair vyzeral veľmi vyčerpane pri vlaňajších protestoch proti cenám benzínu, ktoré na jeseň celkom ochromili Veľkú Britániu. A tento rok ho farmári obvinili, že nezvládol epidémiu slintačky a krívačky. Ani pár dní pred voľbami mu nemôžu opustiť, že aj napriek politike "vybíjania stád" sa epidémiu nepodarilo úplne zlikvidovať.
Zdravotníctvo sa zmieta v kríze, školstvo na tom nie je oveľa lepšie a verejná doprava stojí na pokraji kolapsu. "V roku 1997 mali ľudia už toryovcov plné zuby, tento rok však túto výhodu už na svojej strane nemáme. Musíme preto presvedčiť voličov o potrebe reformy a potrebe zmeny," burcuje svojich verných Tony Blair. Pred štyrmi rokmi sa Británia chystala na veľkú zmenu, ale očarenie verejnosti charizmatickým a usmievavým lídrom labouristov už vyprchalo a premenilo sa na nezáujem.
3 12 20 lb ed
