PRAHA, BRATISLAVA. V Chlumci nad Cidlinou visí pamätná tabuľa Oldřicha Kašíka. Strážmajster Zboru národnej bezpečnosti bol prvý, koho Josef a Ctirad Mašínovci zastrelili. Bolo to v septembri 1951, keď prepadli policajnú stanicu, aby získali zbrane. Na tabuli sú označení ako teroristi a nepriatelia štátu. To si dodnes o Josefovi a Ctiradovi Mašínovcoch myslí mnoho Čechov.
Iní ich berú ako obete totalitného systému. Otca, ktorý bojoval proti nacistom, popravilo gestapo, jeho synov väznili a prenasledovali komunisti. Oni sa rozhodli proti nim bojovať.
Plaketa od premiéra
Bývalý premiér Mirek Topolánek im v roku 2008 odovzdal Čestnú plaketu predsedu vlády, terajší premiér Petr Nečas o Ctiradovi Mašínovi hovorí ako o hrdinovi.
„Svoje hrdinstvo preukázal odporom proti totalitnej diktatúre, ktorá uvrhla našu krajinu na desiatky rokov do neslobody,“ povedal pre ČTK, keď sa dozvedel, že po dlhej chorobe zomrel 81ročný Ctirad v americkom Clevelande.
V roku 1945 vyznamenal prezident Eduard Beneš bratov Mašínovcov za chrabrosť a osobnú statočnosť v čase druhej svetovej vojny. Keď im v roku 1942 nacisti popravili otca, mal Ctirad 12 a Josef 10 rokov. S mamou pokračovali tam, kde otec skončil.
Až po februári 1948 začali bojovať proti komunistickej diktatúre. „Videli sme okolo seba to svinstvo a chceli sme proti tomu niečo urobiť,“ povedal neskôr Ctirad pre ČTK. Najprv to boli sabotáže, neskôr plánovali útek. Niekto ich však prezradil a oboch uväznili. Starší Ctirad strávil 22 mesiacov v uránových baniach.
Po návrate z väzenia už na iné než na emigráciu nemysleli. Potrebovali zbrane a peniaze. Prepadli dve policajné stanice a auto s výplatami. Zabili pri tom troch ľudí – okrem Kašíka i ďalšieho policajta Jaroslava Honzáka. Toho Ctirad podrezal, hoci bol omámený a v bezvedomí. Pri ďalšej prestrelke zabili pokladníka. Hlavne posledné dve obete nevedia ľudia Mašínovcom odpustiť.
Traja sa prestrieľali
V roku 1953 sa päť mladých mužov rozhodlo utiecť. Na území komunistickej NDR proti nim poslali 20-tisíc policajtov. Bratia Mašínovci a zranený Milan Paumer sa prestrieľali na Západ.
Ctirad zabil dvoch východonemeckých policajtov. Nič z toho, čo urobil, neoľutoval. „Šiel by som do toho ostrejšie, aby som komunistom narobil viac škody,“ povedal v rozhovore pre Lidové noviny v roku 2005.
Československo sa nikdy nezmierilo s Mašínovcami a Mašínovci sa nezmierili s Československom. Po páde komunizmu sa odmietli vrátiť, pretože v krajine ostalo stále veľa z toho, proti čomu bojovali.
Neurobili tak za života a Ctirad sa nechce vrátiť ani po smrti. „Jeho vôľa bola, aby ho pochovali v Amerike na vojenskom cintoríne,“ povedal jeho brat.
Nevráti sa ani po smrti, povedal brat Josef
So svojím o dva roky starším bratom sa Josef Mašín rozlúčil v nemocnici v Clevelande.
Kedy ste s bratom hovorili naposledy?
„Vo štvrtok v noci, ale komunikácia s ním už bola posledné dva dni veľmi problematická...“
Takže o minulosti a vzťahu k vlasti ste nehovorili?
„O tom, že sa nevrátime do Česka, kým sa v krajine nezmenia pomery, v tom bolo naše porozumenie odjakživa. O tom sme ani nepotrebovali hovoriť. Po roku 1989 bolo zjavné, že komunisti ostali pri moci, že sa nič nezmenilo.“
Brat sa zmieril s tým, že zomrie a nevráti sa do vlasti?
„Radek (tak volali Ctirada – pozn. red.) sa nechcel vrátiť, kým sa všetky tieto zmeny neuskutočnia. Nechcel byť doma ani pochovaný. V každom prípade chcel byť spopolnený.“
Je možné, že sa jeho ostatky vrátia do Česka?
„Áno, ak budú uvedené podmienky splnené.“
Aké ťažké bolo lúčenie?
„Samozrejme, je to veľmi ťažké... S Milanom Paumerom a s ním sme toho spolu toľko zažili. A Milan odišiel pred rokom. Musíme si však uvedomiť, že sme svoj život mohli skončiť už niekoľkokrát, pretože sme boli v obrovskom nebezpečenstve v komunistickom Československu. Alebo pri úteku v Nemecku. Takže tých necelých 60 rokov, ktoré si potom Radek prežil, to bolo vlastne niečo navyše. Taký bonus.“
Bol brat dlho chorý?
„Mal leukémiu. Jeho zdravotné problémy boli pravdepodobne dôsledkom práce v uránových baniach, kde bol vo väzení v komunistickom Československu. Prvé zdravotné komplikácie sa objavili už v 50. rokoch. Niekoľkokrát sa mu vrátili. A liečba zrejme spôsobila ďalšie zdravotné problémy. Nie som lekár, ale s chemoterapiou, ktorú absolvoval, bolo vtedy ešte málo skúseností.“
Luděk Navara, MF Dnes
