Pokoj zbraní medzi SNS a Pravou SNS trval skutočne krátko. Po tom, ako Anna Malíková ponúkla svojim bývalým kolegom ponižujúce podmienky na volebnú a povolebnú spoluprácu, začal medzi národniarmi opätovný boj. Ján Slota si zobral na mušku druhého muža SNS Jaroslava Pašku a oznámil, že podpredsedova rodina sprivatizovala hotel Bratislava za dvadsať miliónov korún. A že v tom boli zapletení jeho exkolega a bývalý kamarát.
Reakcia na seba nedala dlho čakať. „Ja to odmietam,“ rozhorčoval sa Paška pre SME. „Dedičským konaním po zosnulom ujcovi prešla časť obchodného podielu v spoločnosti, ktorá mala údajne krátky čas nejaké práva aj k akciám toho hotela, na mojich rodičov. Spoločnosť po ujcovej smrti však postupne prestala fungovať a zainteresovaným nepriniesla nič, okrem bežných starostí. Považujem za nevkusné zamieňať dedičské konanie po zosnulom príbuznom za privatizáciu s politickým protežovaním.“
Prvé, čo vraj bývalého ministra v súvislosti s vyjadreniami Jána Slotu napadlo, boli slovenské porekadlá „Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo, Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne alebo Zlodej kričí, chyťte zlodeja“. Zvažoval aj podanie trestného oznámenia, „ale nejednoznačnosť vyjadrení Jána Slotu zakladá podľa právnického názoru predpoklad zdĺhavých súdnych sporov s nejasným výsledkom“.
Pýtali sme sa teda, čo Paška ako dlhoročný politik vlastní. „Mám spoluvlastnícky podiel v štvorizbovom panelákovom byte a v podkroví Starého mesta Bratislavy s rozlohou stodvadsať metrov štvorcových. Ten som si upravil na obytný priestor.“ Okrem toho má od roku 1986 chalupu v Marianke, ktorá mu spočiatku slúžila ako ateliér, po inštalácii kúrenia a vody je dnes takisto obývateľným priestorom. Auto nevlastní, jazdí na požičanom vozidle. Poslancom je už ôsmy rok, v roku 1993 bol ministrom školstva v kabinete Vladimíra Mečiara.
„Po skončení vysokej školy som tri roky pôsobil ako architekt v slobodnom povolaní. Projektoval som prevažne drobnú architektúru a navrhoval nábytok. Na post ministra som odchádzal z funkcie zástupcu vedúceho katedry, po ôsmich rokoch učenia.“ Národniarom sa vraj stal už za socializmu. „V pražskej Polytechne mi nechceli zapísať do príslušnej kolónky slovenskú národnosť. Pri vyplňovaní dotazníkov vo francúzskom jazyku ma žiadali, aby som uvádzal českú. Zahraničie vraj Slovákov ako národ údajne nepozná.“ Preto vraj podporil vznik SNS.
To, aby sa do pôvodnej strany národniarov vrátili aj ich zakladatelia, však Paška momentálne nevidí ako realitu. „Asi ani v najbližšej budúcnosti. Na oboch stranách je už nemeniteľná zatrpknutosť z mnohých konfliktov.“
ROMAN KRPELAN
