V roku 1992 založil odborový zväz Sebaobrana a preslávil sa protestmi poľnohospodárov proti politike v období transformácie: blokoval cesty a vysypával obilie na koľajnice. Populistické heslá ako „oni už boli“ mu priniesli priazeň voličov sklamaných zmenami. V roku 2000 zaregistroval stranu Sebaobrana, s ktorou sa o rok neskôr dostal do parlamentu s viac ako desiatimi percenta. S nástupom Andrzeja Leppera (13. 6. 1954 - 5. 8. 2011) do Sejmu sa začalo v poľskej politike nové obdobie, ktoré poznamenal tvrdý a agresívny štýl. „Sebaobrana je Božím bičom na to, čo sa deje v Poľsku.“ Jeho metódy z terénu zostávali nezmenené a podobne ako s poľnohospodármi blokoval cesty, spolu so straníckymi kolegami blokoval parlamentný rečnícky pult.
„Bol to taký politický selfmade man. Stvoril sám seba. Nebol veľmi vzdelaný, nemal podporu v žiadnej existujúcej politickej štruktúre, sám si ju vytvoril,“ opísal Leppera pre televíznu stanicu TVN Ryszard Czarnecki, bývalý člen Sebaobrany, v súčasnosti europoslanec za Právo a spravodlivosť. „Ukázal, že v Poľsku je možno realizovať sen o veľkej politike,“ dodáva poslanec.
Kandidát na prezidenta
Štyrikrát kandidoval na post prezidenta. Najlepší výsledok získal v roku 2005, keď skončil na treťom mieste s podporou vyše 15 percent. Pred druhým kolom volieb sa zriekol svojich hlasov v prospech Lecha Kaczynského, čím mu pomohol voľby vyhrať. V rozhovore pre denník SME v roku 2005 vysvetľoval: „Ja som chcel byť prezidentom Poľska! Zatiaľ to nevyšlo... Zatiaľ… O päť rokov to bude ináč.“ Ale v minuloročných voľbách Lepper získal len jedno percento hlasov. Jeho pádu predchádzal úspech na najvyšších postoch v štáte.
V roku 2001 sa stal podpredsedom parlamentu. Po vyše mesiaci bol odvolaný. Po ďalších voľbách v roku 2005 sa opätovne stal podpredsedom parlamentu, ale neskoršia dohoda s Jaroslawom Kaczynským, lídrom strany Právo a spravodlivosť, ho posunula ďalej: jeho populistická strana sa stala koaličným partnerom a sám Lepper získal post vicepremiéra a ministra poľnohospodárstva najprv vo vláde Kazimierza Marcinkiewicza (máj 2006), neskôr vo vláde Jaroslawa Kaczynského (júl 2006). Do vlády Kaczynského vstupoval dvakrát: po odvolaní v septembri 2006, aby ho v októbri líder PiS povolal znova. Táto koalícia vydržala len do júla 2007. Podľa Kaczynského bol Lepper zapletený do korupčnej aféry týkajúcej sa predaja pozemkov (súd v roku 2009 to nepotvrdil). Odvolanie viedlo k predčasným parlamentným voľbám v Poľsku.
Pre škandály sa Lepper musel s politikou rozlúčiť, lebo Sebaobrana sa do parlamentu v roku 2007 nedostala. Súdnych procesov však absolvoval veľa. Viackrát ho obžalovali za urážky, ohováranie, napadnutie a nepovolené demonštrácie. V máji 2001 za to dostal 16 mesiacov, ale chránila ho imunita. Nakoniec po obvinení jeho spolupracovníčok, že ich znásilnil a sľuboval im za to prácu, ho súd vo februári 2010 odsúdili na dva roky a tri mesiace za znásilnenie. V marci tohto roku rozhodol súd aféru vyšetriť ešte raz.
Tragický koniec
Lepper chcel zabodovať v jesenných parlamentných voľbách. Bojoval však s finančnými problémami, ale aj s chorobou syna, ktorý stále čaká na transplantáciu pečene. Nakoniec si 57-ročný Andrzej Lepper vzal život sám. Spolupracovníci tomu nemôžu uveriť. Posledné dni bol vraj veľmi smutný a unavený, ale mal veľa plánov. „Odporúčal som mu, aby z politiky rezignoval a rozprávali sme sa o podnikateľských plánoch,“ spomína pre agentúru PAP jeho priateľ Piotr Tymochowicz, ktorý sa s Lepperom stretol deň pred smrťou.
Hovorca vlády Paweł Graś to na Twitteri napísal za viacerých Poliakov. „Ľudsky mi je ho ľúto, ale roky predstavoval to, čo by sme už nikdy viac v poľskej politike nechceli zažiť.“ Viacerí ho označili za kontroverzného politika, ale veľmi silnú osobnosť a pýtajú sa, čo sa muselo stať, aby si taký sebavedomý človek vzal život.
Lepper sa rád ukazoval ako ochránca chudobných. FOTO - galeria.wrzesnia.pl
Autor: Małgorzata Wojcieszyńska
