A potom som to dostal rovno medzi oči. „Euro zomrie,“ napísala do ekonomického denníka Les Echos šéfka Národného frontu.
Ak sa Francúzi eura nevzdajú, bude podľa Marine Le Penovej ešte horšie. Vznikne európske ministerstvo financií, ktoré bude „presúvať obrovské sumy peňazí z našich krajín do južnej a východnej Európy“.
Bol som omráčený. Po prečítaní reakcií na Le Penovú som však pochopil, prečo o návrate k franku hovorí ako jediná.
Prezident Nicolas Sarkozy mi vysvetlil, že dlhová kríza sa by začala, až keby Paríž vystúpil z eurozóny. Jeho 1500-miliardový dlh by zostal v eurách, nová mena by však devalvovala. Dlh by zdražel. „Bláznovstvo,“ povedal Sarkozy.
Scenár návratu franku načrtli ekonómovia Thomas Guénolé a Arnaud Lavalde. Zistili, že najviac by uškodil voličom Le Penovej – nezamestnaným, robotníkom, zamestnancom a šéfom malých podnikov.
Hoci vývoz by zlacnel, zdražel by dovoz. I benzínu. A práve na jeho ceny sú Le Penovej voliči najcitlivejší.
Lenže okrem ekonomických argumentov bolo v tých odpovediach aj niečo medzi riadkami. Poznámka pod čiarou. Politika.
Pre Francúzov Európska únia znamená zmierenie s Nemcami. A euro je najsilnejším spojením. Návrat k franku znamená krok do minulosti. A to vysvetľuje, prečo po ňom volajú iba nacionalisti.
