Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
PEKING, BRATISLAVA. Keď pred trinástimi rokmi Čína kúpila od Ukrajiny sovietsku lietadlovú loď Varjag, len málokto veril, že svoj plán prevádzkovať na nej kasíno v Macau myslí vážne.
Najmä keď loď namiesto Macaa zakotvila v prístave Ta-lian, kde má čínske námorníctvo svoju akadémiu, a v roku 2004 ju premaľovali do farieb čínskej armády.
Peking za tie roky stále opakoval, že buduje armádu len na obranné účely, pričom lietadlová loď slúži najmä pri útoku ako náhrada leteckej základne.
Až v stredu Čína priznala, že lietadlovú loď má a prvýkrát ju testovala na mori.
Pred tromi desaťročiami
Čínska armáda zatiaľ podrobnosti o plavidle neprezradila. Priznala len, že ide o upravený Varjag, ktorý nazvala Ši Lang. Ide teda o technológiu, ktorá za americkým námorníctvom zaostáva najmenej o tridsať rokov.
Aj preto odborník na bezpečnosť David Axe pre Wired.com napísal, že sa Západ zatiaľ nemá čoho obávať a loď označil za „haraburdu“.
Tvrdí, že čínska armáda nemá ani stíhačky, ktoré by boli schopné konkurovať americkým. Lietadlovú loď navyše musí stále chrániť veľká flotila lodí a ponoriek, ktorú Peking takisto v súčasnosti nemá.
Ďalšou slabinou novej lode môžu byť podľa Axa ukrajinské motory. Čína si síce nevie sama vyrobiť kvalitnejšie, no v porovnaní zo západnými armádami sú tie ukrajinské menej spoľahlivé.
„Ši Lang sa môže ukázať ako námorná obdoba Potemkinovej dediny – žiarivá fasáda, pod ktorou sa skrýva vratké vnútro,“ napísal Axe.
Dlhý tréning
Odborníci pripúšťajú, že nová loď môže slúžiť najmä na nácvik. „Budúci čínski letci, ktorí majú pristávať na lodi, majú pred sebou ešte veľa cvičenia,“ napísal na blogu Andrew Erickson, odborník na čínsku armádu.
Tvrdí, že kým sa čínska armáda naučí naplno využívať lietadlovú loď, určite utrpí straty na životoch a na strojoch. Ši Lang by nemala byť plne funkčná skôr ako v roku 2015.
Aj to len po štyroch rokoch cvičenia v porovnaní so siedmimi desaťročiami amerických skúseností s riadením lietadlových lodí.
Ochránia USA spojencov?
Nová loď teda zatiaľ nemusí byť reálnou vojenskou hrozbou, ale určite je symbolom toho, ako veľmi zbrojí Čína. A že slová o rozvoji bez zbytočného míňania na vojsko nemysleli jej predstavitelia úplne vážne.
Obrovským plavidlom môže zasiahnuť do sporov o určenie hraníc s okolitými štátmi najmä v Juhočínskom mori. Podľa analytikov by Taiwan, Južná Kórea a Japonsko mohli začať pochybovať, či ich Spojené štáty v prípade ohrozenia naozaj ochránia.
Ši Langom sa to navyše nekončí. Čínska armáda podobné informácie tají, no hovorí sa, že v Šanghaji už buduje ďalšie dve lietadlové lode, údajne ich chce mať aspoň päť (Američania majú jedenásť).
A najmä predstavenie novej lode je ďalšou ukážkou, ako Peking vyzbrojuje a modernizuje svoju armádu, s 2,3 milióna vojakmi najväčšiu na svete.
