Mnohým ľuďom v Amerike už varovanie pred týmto krokom slúžilo ako potvrdenie, že krajina je na tom tak zle, ako dlho nebola.
Komentátor CNN sa dokonca rozhorčil nad tým, že „to by znamenalo, že sa ocitne v rovnakej skupine ako Slovinsko“.
Malá krajina má HDP, ktorý by ju medzi 50 amerických štátov radil na 45. miesto, pred Aljašku. Vo výrobe na obyvateľa je o tretinu chudobnejšia ako najchudobnejší americký štát – Mississippi.
V tomto ohľade je americký des namieste. Ale je aj výsledkom prastarého princípu, ktorý formuje americkú politiku. Viera
v americkú výnimočnosť siaha do 18. storočia. Budila odpor, v predminulom storočí ju pápež Lev XIII. označil za kacírstvo. Ani dnes nie je toto hnutie o nič slabšie.
Prezident Obama čelil kritike, že nepatrí k vyznávačom tejto myšlienky, a bránil sa vyjadrením, že „verí v americkú výnimočnosť, rovnako ako Briti veria v tú britskú a Gréci v grécku“.
Podľa prieskumu sa s ňou stotožňuje 56 percent ľudí mladších než 30 rokov. Napriek problémom i silnejúcemu pocitu, že éra Ameriky na svetovej scéne sa skončila.
Zníženie ratingu bolo napriek predpovediam malou bombou. Trhy sa otriasajú, politici sa obviňujú a hľadajú cesty, ako zabrániť opakovaniu krízy z roku 2008. Odborníci sa však zhodujú, že to v učebniciach dejepisu bude len malá zmienka v kapitole o úpadku vplyvu Ameriky.
Nech je to výsledok úpadku USA alebo vzostupu ostatných, v každom prípade by si mali Američania na porovnanie so Slovinskom zvykať.
