BRATISLAVA. „V súčanosti ľudia netušia, čo dostávajú v obchodoch so šperkami,“ hovorí Annie Dunnebacke z britskej mimovládky Global Witness. Aj preto hrozí, že svojimi peniazmi nepriamo podporujú vraždenie a mučenie v afrických krajinách.
O takzvaných krvavých diamantoch sa v posledných desaťročiach hovorilo veľa. No reportérka BBC Hillary Anderssonová ukázala, že stále nie sú minulosťou.
Krvavé diamanty Označujú sa tak diamanty, ktoré ťažia ozbrojené skupiny. V roku 1990 tvorili 15 percent trhu s diamantmi, teraz menej ako percento. Vďaka nim mohli povstalci financovať krvavé občianske vojny v Angole, v Libérii či v Sierra Leone. Najrýchlejšie rastúci dopyt po diamantoch je v Číne, 11 z 12 kameňov sa zas upraví v Indii. Tieto krajiny kupujú diamanty aj zo Zimbabwe.
Chceli viac, dostali trest „Je to miesto mučenia, kde niektorí baníci nie sú v dôsledku neustáleho bitia schopní ani chodiť,“ opísal jeden z prepustených väzenský tábor pri diamantovej bani Marange, najväčšej v Zimbabwe.
Sú v nej ľudia, ktorých v minulosti armáda a polícia pod priamou kontrolou prezidenta Roberta Mugabeho naverbovala, aby pracovali v bani. Keď si zapýtali väčší plat, poslali ich do tábora.
Tu je mučenie pravidelnou súčasťou dňa. Trikrát denne dostanú muži štyridsať rán bičom. Ženy majú iný trest – znásilnenie.
„Zviazali väzňa a pustili naňho psy, aby hrýzli. Jednu ženu pes pohrýzol do prsníka, keď pracovala v tábore. Nemyslím si, že to prežila,“ povedal reportérke bývalý policajt, ktorý robil v tábore strážcu.
Armáda terorizovala vlastných ľudí Tvrdí, že tábor vznikol v roku 2008 a nemyslí si, že sa v ňom odvtedy niečo zmenilo.
Na pôvod diamantov má od roku 2003 dohliadať organizácia Proces Kimberley, čo založila OSN. Reagovala tak na správy z Angoly a zo Sierra Leone, kde povstalci vďaka ziskom z predaja diamantov financovali dlhoročnú občiansku vojnu.
Zimbabwe dostalo zákaz na vývoz diamantov v roku 2009 po tom, ako sa ukázalo, že jeho ozbrojené zložky terorizujú vlastné obyvateľstvo. Bane má pod priamou kontrolou Mugabe, ktorý sa k nim dostal pri znárodnení.
Zo Zimbabwe do Európy? Len v Marange sú nevyťažené diamanty v hodnote až 800 miliárd dolárov. Väzenský tábor obkolesený ostnatým drôtom sa nachádza necelé dva kilometre od bane.
Proces Kimberley tvrdí, že o väzenskom tábore nevie. Nemajú vraj dostatočné možnosti, aby prípad vyšetrili. Napriek tomu predseda organizácie Mathieu Yamba v júni vyhlásil, že platnosť zákazu sa skončila.
Západné krajiny boli proti, no podľa BBC už EÚ chystá opatrenie, podľa ktorého by sa niektoré diamanty zo Zimbabwe mohli dostať na európsky trh.
Vlády môžu, povstalci nie
Ak vláda profituje z diamantov, nie sú krvavé. Aj keby vraždila vlastných občanov.
BRATISLAVA. „V zmysle ukončenia konfliktov s povstalcami uspeli na sto percent. Ale ak hovorím o tom, či ochránili ľudí pred násilím, neuspeli,“ hovorí o zatiaľ osemročnom pôsobení Procesu Kimberley zimbabwiansky aktivista Farai Maguwu.
Rok strávil vo väzení za to, že si dovolil kritizovať porušovanie ľudských práv v baniach v Zimbabwe. Vyhlásil dokonca, že definícia krvavých diamantov sa musí rozšíriť, aby zahŕňala aj krajiny ako Zimbabwe. V súčasnosti sú totiž krvavé len tie diamanty, z ktorých profitujú povstalci.
Keď napríklad v Angole ťažili diamanty povstalci z UNITA, ktorí vďaka tomu viedli 27 rokov trvajúcu vojnu proti vláde, svet ich začal bojkotovať. Keď ich teraz ťaží diktátor José dos Santos a drží si vďaka nim moc, je všetko v poriadku.
On je totiž legitímnym prezidentom Angoly.
Matúš Krčmárik
