Naposledy som s Robertom Bakalářom (6. 6. 1940 - 3. 8. 2011 ) telefonoval asi pred mesiacom. Po pretekoch Okolo Švajčiarska, kde komentoval v priamom televíznom prenose na Eurosporte aj výkony troch slovenských a českých cyklistov. „Nepamätám si také niečo," reagoval vtedy a dodal: „Výkony Slovákov Sagana a Velitsa sa mi skvele komentovali." Robertov hlas znel stále rovnako veselo ako predtým, naladený bol optimisticky a tešil sa na ďalšie komentovanie. Ani počas troch týždňov nasledujúcej Tour de France sa ani slovom neposťažoval na to, že by mal nejaké zdravotné problémy.
„Posledné dva mesiace mu nebolo veľmi dobre, ale stále sa snažil byť optimistický. Nikdy si však nič vážneho nepripúšťal," uviedol jeho kolega Jan Homolka. „Neopakovateľný štýl komentovania bol jedným zo symbolov nášho vysielania," dodal vedúci redakcie Eurosportu Michal Šíma. Ako 71-ročný napokon dlhej a ťažkej chorobe podľahol. Zomrel český hlas, ktorý nerozlučne patril k slávnej Tour de France. Komentoval ju pätnásť rokov.
Jem ako cyklisti
V inom našom rozhovore Robert Bakalář priblížil podmienky, za akých pracuje v pražskej pobočke Eurosportu: „V miestnosti o rozmeroch 2 x 2,5 m máme dve stoličky, dva monitory a internetový počítač, ktorý nám poskytuje aj niektoré informácie z parížskeho pultu režiséra prenosu. Niekedy je tu ako v saune. Pri niekedy aj šesťhodinovom komentovaní konzumujem gély tak ako cyklisti, zapijem ich vodou. Vysielacie reklamné pauzy sú najviac 1.40 min. Tie okamihy využívam na to, aby som si odskočil na toaletu. Z našej komentátorskej kabíny je tá záchodová vzdialená presne 200 krokov. Keď som sa na to raz nahlas posťažoval, jedna fanúšička z Luhačovíc nám promptne poslala kolobežku, s ktorou teraz jazdíme. Hovoríme jej čúracia kolobežka."
FOTO - MF Dnes
Osobne sa poznal s legendárnym Belgičanom Eddym Mercxom, s ktorým naposledy moderoval tlačovú konferenciu na cyklistickom veľtrhu v Brne. Na Roberta si spomína aj bývalý tréner a zväzový kapitán čs. reprezentácie v cestnej cyklistike Kamil Haťapka. „Keď začal komentovať na Eurosporte, bol dobrý, ale postupne sa vypracoval tak, že v tomto roku komentoval Tour de France veľmi dobre."
Pri niekoľkohodinovom komentovaní sa Robert nevyhol niektorým chybám či nepresnostiam, ktoré pozorní poslucháči okamžite zverejňovali na internete. „Nech mi však niekto povie, že sa nikdy v živote nepomýlil, že sústružník nepokazil výrobok, že kuchár nepripálil jedlo. To by bol zázrak. Práca televízneho komentátora je často závislá od rozhodnutia v desatine sekundy, aj preto môže priniesť aj prerieknutia," reagoval na kritiku.
Kniha za tri dni
Robert Bakalář sa ako novinár začal venovať cyklistike od roku 1965. Svoju kariéru začal v Kolínskom divadle, dlhé roky pracoval pre Českú televíziu a týždenník Stadion. Je autorom aj niekoľkých kníh so športovou tematikou. Medzi inými aj Zlatý expres o olympijskom víťazovi v šprinte z Montrealu 1976 Antonovi Tkáčovi. „Robert bol fantastický človek. Bol veľmi zvedavý, aj preto mal úžasné kvantum informácií. Medzi cyklistami, ale nielen medzi nimi, bol veľmi obľúbený. Bol stredobodom pozornosti, vždy veselý, vždy povedal nejakú kravinu alebo dobrý vtip. V jeho spoločnosti sa človek dobre cítil. Kniha Zlatý expres vznikla prakticky za tri dni. Robert sa vrátil z dovolenky v Singapure. Zatelefonoval mi, aby som pripravil jedlo - čínu a pitie - vínko, že za mnou príde do Bratislavy. Tak sme spolu aj s manželkou jedli, pili a rozprávali, a pritom bol stále zapnutý magnetofón. Potom zostávalo už len na Robertovi všetko prepísať. Napokon kniha vyšla v troch verziách na Slovensku a v Česku."
Cyklistický pelotón opustil veľký človek. Ako televízny komentátor si získal veľa priaznivcov, aj tých, ktorí sa bežne o cyklistiku veľmi nezaujímajú. Jeho šarmantný slovný prejav bude chýbať v Česku i na Slovensku.
FOTO - ARCHÍV SME
