KLATOVY. Z trestného činu násilia proti úradnej osobe obvinila česká polícia 30-ročnú Slovenku, ktorá v pondelok úmyselne kopla do hlavy českú policajtku. Slovenka je jednou z desiatok aktivistov, ktorí už viac ako dva týždne na Šumave vlastnými telami bránia drevorubačom v rúbaní stromov.
Ako pre TASR povedala hovorkyňa územného oddelenia Polície ČR v Klatovoch Dana Ladmanová, k incidentu došlo po tom, ako Slovenka neuposlúchla výzvy lesníkov a polície, aby vytýčený priestor ťažby dreva opustila.
Keď policajti ženu z lokality vynášali, Slovenka nohou napadla policajtku. Tá utrpela zranenie v oblasti tváre.
Žene zo Slovenska, ktorá sa v Česku zdržiava dlhodobo, hrozí trest s hornou sadzbou až štyroch rokov. V podobných prípadoch však previnilci obvykle vyviaznu s podmienečným trestom. Stíhanie aktivistky prebieha na slobode.
Spor o podobu boja s kôrovcovou kalamitou v českom Národnom parku Šumava sa stále viac presúva z odbornej do politickej roviny.
Kým riaditeľ parku Jan Stráský (ODS) má plnú podporu ministra životného prostredia Tomáša Chalupu (ODS) i pravicového prezidenta Václava Klausa, koaličná TOP 09 sa dnes vyslovila za to, aby si ekológovia a vedenia parku sadli za rokovací stôl.
Predseda strany Karel Schwarzenberg pripustil, že chyba môže byť aj na strane správy parku, ktorá radikálnymi zmenami v správnej rade parku z debaty o boji s kôrovcom pred časom vylúčila časť odbornej verejnosti.
Na strane ekológov sú mnohé české osobnosti verejného života, celý rad vedeckých kapacít, protesty podporuje Strana zelených a prinajmenšom časť opozičnej ČSSD. Predseda socialistov Bohuslav Sobotka kritizoval ministra životného prostredia, šéfa šumavského parku i políciu, ktorá proti aktivistom v lese aktívne zasahuje.
Ako účastník demonštrácií proti minulému režimu pred rokom 1989 veľmi nerád vidím, keď štát diskutuje s občianskymi aktivistami prostredníctvom polície, povedal Sobotka.
Šéf ČSSD však nehovorí v mene celej strany. Napríklad juhočeský hajtman Jiří Zimola označuje ekológov, ktorí na Šumave vlastnými telami bránia stromy, za najatých amatérskych hercov, ktorí len opakujú naučené frázy.
Hlavná výhrada českých vedcov, ktorí sa boju s kôrovcovou kalamitou venujú dlhodobo, tkvie v tom, že radikálny spôsob boja s lykožrútom v podobe rúbania stromov a zbavovania ich kôry je opodstatnený len v okrajových častiach národného parku, odkiaľ sa môže kôrovec rozšíriť na hospodárske lesy.
Správa parku však dala súhlas na vyrúbanie až 3000 stromov v lokalite Na Ztraceném, asi šesť kilometrov od obce Modrava. Lokalita je vo vnútri národného parku, pričom ešte do jari mala štatút bezzásahového územia.
