SME

Pre Smolensk skončil šéf obrany

Zodpovednosť za neskúsených pilotov prebral poľský minister obrany Bogdan Klich. Odstúpil z funkcie.

(Zdroj: TASR/AP)

Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.

VARŠAVA, BRATISLAVA. Dve správy, dvaja vinníci. Tak vyzerajú výsledky vyšetrovania minuloročnej tragédie lietadla TU­154, pri ktorej v Smolensku zomrelo 96 ľudí, medzi nimi aj poľský prezidentský pár.

Ruská komisia v januári oznámila, že podľa jej zistení je jediným vinníkom poľská strana. Najmä neskúsenosť pilotov a nátlak ich nadriadených. Poliaci v piatok zverejnili vlastnú správu, ktorá prináša trochu iné zistenia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Neskúsená posádka

Za haváriu podľa nej môžu aj pracovníci kontrolnej veže na letisku, ktorí dali pilotom nesprávne informácie.

„Posádka si myslela, že zatiaľ neurobila žiadnu chybu a že je na správnej ceste,“ povedal na tlačovke poľský minister vnútra Jerzy Miller.

Piloti na základe informácie z letiska zle vyhodnotili svoju výšku. Problémom bolo aj letisko v Smolensku, ktoré bolo pomerne primitívne zariadené.

Navyše na ňom dostatočne nefungovalo osvetlenie pristávacej dráhy. A práve to mal byť dôvod, prečo lietadlo v hmlistom počasí havarovalo.

Poliaci popreli aj tvrdenie ruských vyšetrovateľov, podľa ktorých pilotov do pristátia v nevhodných podmienkach dotlačil prezident Lech Kaczynski.

Tvrdia, že do kokpitu prišiel len prezidentov šéf protokolu, aby zistil, či v Smolensku pristanú. Prezident vraj žiadny príkaz nedal.

SkryťVypnúť reklamu

Ruská a poľská správa sa však zhodujú v tom, že piloti boli nedostatočne pripravení na lietanie v takomto počasí a na pristávanie na letiskách podobných tomu v Smolensku. Navyše podcenili niektoré bezpečnostné opatrenia.

Potrebné skúsenosti na podobný let mal len jeden člen posádky – technik. Skúsenejší piloti z armády odchádzajú na lepšie platené miesta v súkromnej sfére.

V reakcii na tieto zistenia v piatok odstúpil minister obrany Bogdan Klich.

Poľská správa o príčinách leteckej havárie pri Smolensku neprinesie upokojenie na poľskej vnútropolitickej scéne a ani vo vzťahoch s Ruskom. Na rozdiel od tej ruskej je však aspoň vierohodná a každému súdnemu človeku by mala postačiť. Píše Peter Morvay

Začína sa kampaň

Kľúčovou príčinou však podľa Millera bolo počasie, ktoré znížilo viditeľnosť. Pripomenul, že len tri dni pred tragédiou v Smolensku bezpečne pristála iná poľská delegácia na čele s Tuskom.

SkryťVypnúť reklamu

Práve jeho obviňuje brat zosnulého prezidenta a líder opozície Jaroslaw Kaczynski, že sa touto správou snaží zakryť pravdu o smrti jeho brata. Správa môže byť aj témou kampane pred októbrovými parlamentnými voľbami.

Havária je o to citlivejšia, že poľská delegácia si išla na západ Ruska pripomenúť 70. výročie masakry v Katyni, kde sovietska armáda zavraždila 22­-tisíc členov poľskej inteligencie.

Ruská reakcia

Správa poľských vyšetrovateľov o príčinách minuloročného leteckého nešťastia v Smolensku sa vo všeobecnosti zhoduje so zisteniami ruskej strany, niektoré jej časti však "nie sú pochopiteľné".

Vo svojom vyhlásení to uviedol ruský Medzištátny letecký výbor (MAK), ktorý vyšetruje letecké nehody na území bývalého Sovietskeho zväzu.

SkryťVypnúť reklamu

Poukázal pritom na tvrdenie, že posádka poľského špeciálu nebola vystavená nátlaku zo strany vysokých predstaviteľov prítomných v kokpite, čo je v rozpore so zisteniami Rusov.

Vyšetrovanie nehody

10. apríla 2010 - Neďaleko smolenského letiska havaroval poľský vládny špeciál. Pri páde zahynul poľský prezident Lech Kaczynski a ďalších 94 osôb, prevažne členov poľskej vládnej delegácie. Na vyšetrenie príčin nešťastia vymenoval ruský prezident Dmitrij Medvedev vládnu komisiu na čele s premiérom Vladimirom Putinom.

11. apríla 2010 - Ruskí vyšetrovatelia vylúčili technickú poruchu na lietadle ako príčinu havárie.

13. apríla 2010 - Vinným z havárie prezidentského lietadla je údajne 36-ročný pilot Arkadiusz Protasiuk. Informoval o tom nemecký denník Bild s odvolaním sa na zdroje z kruhov vyšetrovateľov.

SkryťVypnúť reklamu

28. apríla 2010 - Novým šéfom poľskej komisie vyšetrujúcej príčiny havárie prezidentského špeciálu sa stal poľský minister vnútra Jerzy Miller.

29. apríla 2010 - Generálna a vrchná vojenská prokuratúra vo Varšave zverejnili po prvý raz štyri možné príčiny havárie. Prvou zo skúmaných možností boli technické problémy stroja, vrátane konštrukčných nedostatkov lietadla typu TU-154M, druhou zlyhanie posádky, treťou zlá organizácia a zabezpečenie letu, vrátane chýb dispečerov, a štvrtou zásah tretích osôb.

4. mája 2010 - Ruskí a poľskí vyšetrovatelia príčin havárie odcestovali do USA, aby tam spoločne s americkými expertmi z Národnej komisie pre bezpečnosť dopravy (NTSB) preskúmali systém varovania pred nebezpečným priblížením sa k zemi (TAWS) a systém satelitnej navigácie (GNSS) z havarovaného stroja, a to priamo u ich amerických výrobcov.

SkryťVypnúť reklamu

6. mája 2010 - V Moskve sa stretol generálny prokurátor Poľska Andrzej Seremet so svojím ruským kolegom Jurijom Čajkom. Ruská prokuratúra vylúčila technické zlyhanie alebo použitie zbraní na palube vládneho špeciálu.

25. mája 2010 - Oficiálne miesta vo Varšave potvrdili, že v kabíne lietadla, v ktorého troskách zahynul poľský prezident Lech Kaczynski, sa v čase havárie nachádzal aj veliteľ poľských vzdušných síl Andrzej Eugeniusz Blasik.

9. júna 2010 - Ruská prokuratúra oznámila, že sa po prvý raz obrátila na poľskú stranu so žiadosťou o právnu pomoc pri vyšetrovaní príčin havárie. Ruskí vyšetrovatelia sa zaujímali o všetky osoby, ktoré sa spolupodieľali na organizácii tragického letu, ako aj o technický personál na varšavskom letisku, ktorý stroj typu vládnej letky kontroloval, či názory pilotov vládnej letky.

SkryťVypnúť reklamu

7. júla 2010 - Vrchná vojenská prokuratúra vo Varšave potvrdila, že Poľsko sa obrátilo na Spojené štáty so žiadosťou o právnu pomoc v súvislosti s nehodou.

2. augusta 2010 - Minister vnútra Jerzy Miller oznámil, že poľská prokuratúra nemôže ukončiť vyšetrovanie leteckej havárie pri Smolensku, pretože stále nedostala kľúčové dokumenty od ruskej strany.

23. septembra 2010 - Poľsko vyjadrilo ruskej strane nespokojnosť s tým, ako napreduje vyšetrovanie na ruskej strane.

12. decembra 2010 - Vyšetrovateľ Edmund Klich oznámil, že haváriu poľského prezidentského špeciálu zapríčinilo dovedna 12 faktorov. Podľa poľského vyšetrovateľa bolo v čase nehody príliš nepriaznivé počasie a posádka nemala šancu bezpečne pristáť.

12. januára 2011 - V Moskve publikovali správu ruských vyšetrovateľov o príčinách leteckej havárie v apríli 2010. Podľa výsledkov vyšetrovania bola posádka lietadla nútená pokúsiť sa pristáť pod tlakom zo strany veliteľa poľských vzdušných síl, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Vinu za haváriu nesie teda podľa správy poľská strana.

SkryťVypnúť reklamu

12. januára 2011 - Ostrý nesúhlas s oficiálnou správou ruských vyšetrovateľov o príčinách havárie vyjadril brat zosnulého poľského prezidenta, líder opozičnej poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski. Zostavovateľom správy vytkol, že je jednostranná, a neopodstatnene obvinila zo zavinenia tragédie poľských pilotov a poľskú stranu.

17. januára 2011 - Zať zosnulého prezidenta Lecha Kaczynského Marcin Dubienecki vyjadril podozrenie, že príčinou havárie mohol byť aj atentát. Za možné motívy atentátu, ktorý mohla iniciovať Moskva, označil prípadnú výhru Lecha Kaczynského v blížiacich sa voľbách, pomstu za jeho postoj v rusko-gruzínskom spore, ale aj jeho politiku v Európskej únii.

19. januára 2011 - Poľský premiér Donald Tusk informoval poslancov Sejmu o výsledkoch vyšetrovania. Predseda vlády uviedol, že poľská dokumentácia udalostí sa javí komplexnejšia a úplnejšia než ruská. Svoju nespokojnosť so správou ruskej Medzištátnej leteckej komisie (MAK) o príčinách havárie pri Smolensku vyjadril poľský prezident Bronislaw Komorowski.

SkryťVypnúť reklamu

4. marca 2011 - Piloti havarovaného špeciálu mali už pred štartom z Varšavy aktuálnu predpoveď počasia o zhoršujúcich sa meteorologických podmienkach v oblasti plánovaného pristátia. Vyplynulo to zo záznamov meteorologickej kancelárie poľského letectva na varšavskom letisku.

18. marca 2011 - Poľský denník Rzeczpospolita informoval, že poľským vyšetrovateľom sa napriek opakovaným žiadostiam nedarilo získať od ruskej strany čierne skrinky havarovaného lietadla. Bez nich nie je možné ukončiť práce na expertíze.

6. apríla 2011 - Ruská generálna prokuratúra odovzdala poľskej strane 14 zväzkov spisov o vyšetrovaní príčin havárie. Predstaviteľ ruskej prokuratúry Saak Karapetian informoval, že súčasťou spisov sú aj odpovede dispečerov letovej prevádzky, ktorí boli v kontakte s posádkou havarovaného stroja. Podľa jeho slov poskytla Moskva poľským partnerom všetky dokumenty, o ktoré Varšava žiadala v rámci právnej pomoci.

SkryťVypnúť reklamu

18. apríla 2011 - Výsluchy poľských svedkov za účasti ruských vyšetrovateľov príčin havárie poľského prezidentského špeciálu pri Smolensku z 10. apríla 2010 sa začali vo Varšave. Do Varšavy pricestovali 16. apríla 2011 traja ruskí prokurátori, ktorí by v Poľsku mali zostať do 30. apríla 2011.

20. apríla 2011 - Poľský generálny prokurátor Andrzej Seremet využil stretnutie s premiérom Donaldom Tuskom, aby ho požiadal o pomoc pri získaní niektorých dokumentov požadovaných od Ruska v súvislosti s vyšetrovaním havárie prezidentského špeciálu pri Smolensku. Ruská prokuratúra nedodala poľskej strane viacero dokumentov, medzi ktorými sú aj dôležité materiály, týkajúce sa napríklad štatútu letiska v Smolensku. Tieto materiály majú z hľadiska poľského vyšetrovania okolností mimoriadny význam.

SkryťVypnúť reklamu

27. júna 2011 - Záverečnú právu poľských vyšetrovateľov o príčinách havárie prezidentského špeciálu, ku ktorej došlo 10. apríla 2010 pri západoruskom Smolensku, dostal do rúk predseda poľskej vlády Donald Tusk.

(tasr)

Poľsko

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Najväčším ohrozením pre Poľsko by bol rozpad jednoty Západu.


TASR 3
Ilustračné foto.

Projekt narážal na nezáujem poľských samospráv.


TASR 1
Súvisiace témy: Rusko
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  3. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  8. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  1. Recept proti inflácii: investície do podnikových dlhopisov
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  4. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  5. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  6. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  7. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  8. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 111
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 880
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 5 817
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 378
  5. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 3 956
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 588
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 209
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 861
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Na snímke účastníci 14. ročníka podujatia Dúhový Pride.

Obžaloba bola podaná 17. apríla.


TASR
Ilustračné foto

Išlo o plytké zemetrasenie.


TASR
Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.

Čína bola zmluvnou stranou jadrovej dohody z roku 2015, ktorá obmedzila jadrový program Teheránu.


SITA
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Najväčším ohrozením pre Poľsko by bol rozpad jednoty Západu.


TASR 2

Sportnet

Útočník Komety Brno Kristián Pospíšil.

Slovák cíti krivdu po faule od Lukáša Sedláka z Pardubíc.


Dominik Hašek.

Vyhrážky ruského exprezidenta a expremiéra smerom k Haškovi odsúdil aj premiér Fiala.


TASR
Peter Frühauf.

Spolupráca fungovala skvelo po celé dva roky, povedal hlavný tréner.


TASR
Kaspars Daugavinš v drese Lotyšska na MS v hokeji 2024.

Skúsený útočník zvažuje, či by Lotyšsko nemalo olympijský turnaj bojkotovať v prípade účasti Ruska.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu