WASHINGTON, BRATISLAVA. V januári 2001 predpovedala nezávislá Kongresová rozpočtová kancelária, že vtedajším tempom Američania úplne vymažú svoj dlh v roku 2006. Deväťdesiate roky bez vojen a krízy za prezidenta Billa Clintona, ktorý v pomere k HDP dlh znižoval, vzbudzovali optimizmus.
Prešlo desať rokov a situácia s americkým dlhom je úplne iná. Prezident Barack Obama a republikáni sa na poslednú chvíľu (deadline je budúci utorok) musia dohodnúť a zvýšiť dlhový strop, aby si Amerika mohla ďalej požičiavať a mala peniaze na dôchodky.
Dlh vo výške viac ako 14 biliónov dolárov (14 tisíc miliárd) im už nestačí. Svoj návrh sa včera snažili v Snemovni schváliť republikáni.
Kto za to môže?
V tejto situácii sa médiá aj Američania začínajú pýtať, ako sa najvýkonnejšej ekonomike sveta podarilo za desať rokov zvýšiť dlh o desať biliónov dolárov a kto za to nesie zodpovednosť. Tento týždeň vydal Biely dom analýzu, kto k zvýšenie dlhu za dekádu prispel najviac a čím.
Osem rokov (od januára 2001 do januára 2009) viedol krajinu republikánsky prezident George W. Bush. Práve jeho daňové úľavy, najmä pre bohatých, najviac zaťažili štátny rozpočet.
Podľa analýzy Bieleho domu zvýšili dlh o tri bilióny dolárov za toto obdobie. Nezapočítali do toho však prípadný pozitívny efekt úľav – ako pomohli ekonomike.
Ďalšou veľkou položkou boli výdavky na vojny. Konflikty v Iraku a Afganistane stáli podľa analýzy 1,4 bilióna dolárov. Celkovo tak Bushova vláda podľa Bieleho domu zadlžila krajinu svojou politikou o 7 biliónov dolárov.
Obama najmä stimulmi
Obama za dva roky vlády zvýšil dlh svojou politikou o 1,4 bilióna dolárov. Išlo najmä o 700 miliardový balík stimulov v kríze, ale aj predĺženie Bushových daňových úľav pre bohatých. Počas jeho rokov však dlh zvýšili aj výpadky príjmov, ktoré zavinila recesia.
Samozrejme, je to analýza Obamovho Bieleho domu. Podobný výpočet však urobil aj denník New York Times. K Bushovi boli zhovievavejší – stále však vyšlo, že zadlžil krajinu o päť biliónov dolárov, kým Obama o 1,4 bilióna.
Iná analýza nezávislej organizácie Pew Charitable Trusts píše, že nie je možné menovať jeden zákon, ktorý by jednoznačne zvýšil dlh. Najviac, trinástimi percentami (1,6 bilióna dolárov), sa na rozdiele medzi prognózou v januári 2001 a skutočnosťou podieľali Bushove daňové úľavy a hneď potom vojny.
Priaznivci bývalého republikánskeho prezidenta s tým nemusia súhlasiť. No možno sa zhodnú na jednom: aké klamlivé dokážu byť prognózy v takej nepredvídateľnej veci, ako je budúci dlh krajiny.
