Vojenčinu mal vo svojej modrej krvi. Potomok významného gruzínskeho šľachtického rodu (jeho otec Dimitri mal titul princ) žil v rodine, kde sa často spomínali hrdinské činy, ktoré v armáde vykonali jeho predkovia.
Aj otec bol vojak, ktorý po boľševickej revolúcii a sovietskej okupácii Gruzínska, utiekol do Poľska. Tam sa spoznal s generálovou mamou, ktorá tiež pochádzala z dôstojníckej rodiny. Počas druhej svetovej vojny Shalikashviliho otec bojoval proti Sovietom, neskôr sa vzdal Spojencom.
Utečenec s občianstvom
V roku 1952 rodina po pobytoch u príbuzných dorazila do Spojených štátov. O šesť rokov neskôr dostali občianstvo (Johnove prvé a jediné v živote, keďže sa narodil utečencom) a mladý Shalikashvili (27.6. 1936 - 23. 7. 2011) takmer vzápätí narukoval.
V armáde sa mu zapáčilo a zostal v nej aj po odkrútení povinnej služby. Prihlásil sa do dôstojníckeho kurzu, prešiel vojnou vo Vietname, slúžil v západnom Nemecku. Neskôr, keď ho povýšili na generála, stal sa vrchným veliteľom NATO a hlavným veliteľom amerických jednotiek umiestnených v Európe.
Kariéru urobil už za Georgea Busha seniora a mnohí ho chválili za to, ako organizoval humanitárnu pomoc pre Kurdov počas prvej vojny v Perzskom zálive. Vtedy sa ukázalo, že nie je len vojak, ale aj vyjednávač a muž so štátnickými schopnosťami.
FOTO - SITA/AP
Náčelníkom generálneho štábu sa stal za prezidenta Billa Clintona, keď vystriedal Collina Powela. Počas tohto obdobia sa Clintonova vláda angažovala v Somálsku, na Haiti aj v Bosne. New York Times napísali, že generál bol jedným z tých, čo silne vplývali na prezidenta, aby zasiahol proti etnickým čistkám v Bosne a bol sklamaný z toho, ako dlho trvá politické rozhodovanie.
Za jeho funkčného obdobia tiež platilo dlhoročné kontroverzné pravidlo týkajúce sa homosexuálnych vojakov a vojačiek, ktoré im prakticky zakazovalo počas služby v armáde zverejňovať svoju sexuálnu orientáciu. Generál o pár rokov neskôr napísal, že ľutuje, že podporoval takéto praktiky v armáde. Pravidlo zrušili len prednedávnom.
Vedel zmeniť názor
Muž, o ktorom sa hovorilo, že sa angličtinu naučil z westernov, ukončil svoju dlhú vojenskú kariéru za éry prezidenta Billa Clintona, keď sa dialo veľa vecí, pri ktorých Američania diplomaticky aj vojensky zasahovali. Shalikashvili odišiel z funkcie aj armády v roku 1997. Pracoval ako konzultant, učil na Stanforde a pomáhal pri prezidentskej kampani Johnovi Kerrymu. K demokratom mal vždy blízko a viacerí politici z tohto zoskupenia s ním často konzultovali.
V roku 1993 v Bielom dome s prezidentom Billom Clintonom a Colinom Powellom.
FOTO - TASR/AP
Hovorili o ňom, že je vojak do špiku kosti. Nemal však zúžený pohľad na svet. Rozumel washingtonským politickým kuloárom, vážili si ho aj americkí spojenci. Vypracoval sa prakticky z ničoho, bol veľkým americkým vlastencom, lebo Amerika mu dala životnú šancu, ktorú dokonale naplnil. A udržal rodinnú tradíciu, čo je u ľudí s jeho pôvodom tiež zásadná vec.
Hoci posledné roky bol chorľavý, zapájal sa do projektov, ktoré podľa neho mali zmysel. Preto súhlasil s publikovaním svojho názoru na homosexualitu v armáde pre veľké americké noviny.
„Armáda sa zmenila a vojaci sú teraz pripravení akceptovať homosexuálov a lesbičky," napísal pre Washington Post muž, ktorý bol predtým presvedčený, že homosexuáli podrývajú armádnu morálku.
Generál Shali, ako ho prezývali, lebo jeho gruzínske priezvisko bolo príliš dlhé a komplikované, zomrel minulú sobotu vo vojenskej nemocnici vo Washingtone. Generál bol chorý niekoľko rokov a po mozgovej mŕtvici aj čiastočne paralyzovaný. Mal 75 rokov.
