OSLO. Nórska polícia dnes oznámila, že bude v piatok znova vypočúvať páchateľa bombového útoku a masakry, ktoré si minulý týždeň vyžiadali najmenej 76 obetí na životoch.
Polícia medzitým ukončila pátranie po telách pri ostrove Utöya, kde 32-ročný Anders Behring Breivik zabil 68 ľudí.
Polícia dosiaľ oficiálne zverejnila mená potvrdených 17 obetí útokov, ktoré zverejňuje postupne po informovaní príbuzných. Za zahraničia však prichádzajú správy aj o zabitých cudzincoch.
Po stredajšom potvrdení smrti 43-ročnej Dánky dnes gruzínska vlády oznámila, že vo vode pri ostrove Utöya našli telo nezvestnej mladej Gruzínky. Ležalo na dne jazera so strelnými ranami v chrbte.
Tamtu Lipartelianiovú identifikovali pomocou odtlačkov prstov, uviedla námestníčka gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí Nino Kalandadzeová, ktorá spolu s rodičmi nezvestnej cestovala do Nórska v snahe nájsť dcéru.
Ďalšia Gruzínka, ktorá bola v tábore na ostrove v čase streľby, masaker prežila. Obe boli aktivistkami v organizácii mladých socialistov, ktorá ich vyslala do Nórska.
Matka 15-ročnej Rumunky, ktorá bola tiež na ostrove, predtým uviedla, že svojej dcére napísala už "stovky" esemesiek, avšak domnieva sa, že je mŕtva. Anca Holstová pre televíziu Realitatea TV povedala, že jej dcéra Karin Elena jej v piatok telefonovala a hovorila o mužovi, ktorý "do všetkých strieľa".
Vystrašené dievča nechcelo položiť, no matka jej povedala, aby prestala hovoriť a ukryla sa.
Proces sa zrejme začne budúci rok
Nórsky generálny prokurátor Tor-Aksel Busch predtým povedal, že proces so zadržaným Breivikom sa zrejme začne až budúci rok. Vzhľadom na rozsah prípadu si totiž vypracovanie obžaloby vyžiada veľa času. Obžalobu podľa jeho slov nevznesú skôr ako na prelome rokov.
Breivik by mal na procese objasniť vraždu každej jednej obete, zdôraznil prokurátor. "Z úcty k mŕtvym a príbuzným sa musí páchateľ zodpovedať z každého jedného usmrtenia," povedal Busch pre verejnoprávny rozhlas NRK.
Prokurátor potvrdil tiež úvahy o možnom obžalovaní Breivika zo zločinov proti ľudskosti. Umožnilo by to odsúdiť ho na 30 rokov väzenia, zatiaľ čo pri terajších obvineniach z teroristických činov mu hrozí maximálne 21 rokov odňatia slobody.
Trestný zákonník platný v Nórsku od roku 2008 zaraďuje medzi zločiny proti ľudskosti aj útoky na skupinu pre jej politickú orientáciu.
