BRUSEL, VIEDEŇ. Pred viac ako dvoma týždňami sa pre bývalého dôstojníka KGB dostali do vážneho diplomatického sporu Litva a Rakúsko.
Dnes má proti sebe Viedeň viac kritikov – k protestu Litvy sa pridalo Lotyšsko a Estónsko a do sporu sa vložila eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová.
Tlak z Moskvy?
„Osobne som sklamaná z postupu rakúskych úradov,“ povedala v utorok pre rakúske médiá a dodala, že o kauze musela netradične hovoriť aj na stretnutí európskych ministrov spravodlivosti v poľskom Sopote. Tam Rakúsko vyzvala, aby bolo „k Litve kooperatívnejšie“.
Na začiatku sporu bolo zatknutie Michaila Golovatova na viedenskom letisku na základe európskeho zatykača. Za necelých 24 hodín ho Viedeň prepustila s tým, že informácie litovskej strany neboli dostatočné. Litva protestovala. Hnevá sa, že to Viedeň urobila na nátlak z Moskvy.
Bývalý plukovník KGB bol veliteľom špeciálnych jednotiek Alfa, ktoré Sovietsky zväz poslal do Vilniusu v januári 1991.
Litva ako prvá z pobaltských krajín vyhlásila nezávislosť a Sovietsky zväz jej to chcel rozhovoriť silou. Pri proteste litovských demonštrantov zomrelo 17 ľudí a 600 až 1000 bolo zranených.
Golovatov má byť za to v Litve súdený za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.
Pomôcť má Medvedev
Veteráni z jednotky Alfa sa preto obrátili otvoreným listom na ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. V liste, ktorý zverejnila agentúra Interfax, prezidentovi pripomínajú, že jednotka len plnila rozkaz.
Tvrdia, že nepoužili ostrú muníciu a nikoho nezabili. Žiadajú prezidenta, aby ako „strážca ústavy“ odsúdil postup Litvy.
