WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď sa hovorilo o nelegálnych imigrantoch, ktorí sa nechcú zapojiť do americkej spoločnosti a treba ich vyhostiť, hovoril si, že to nie je o ňom. On chcel byť súčasťou americkej spoločnosti. No minulosť teraz Joseho Antonia Vargasa dobehla.
Do Spojených štátov prišiel začiatkom 90. rokov ako dvanásťročný. Matka ho poslala z Filipín za starými rodičmi, ktorí mali v Kalifornii legálny pobyt. Malý Jose Antonio však nie.
Čo ak to zistia?
Starí rodičia mu odporúčali, aby príliš nevytŕčal. Nepočúvol ich. S falošnými dokladmi vyštudoval vysokú školu, pracoval pre najprestížnejšie americké denníky. A v roku 2008 dostal ako člen redakcie Washington Post Pulitzerovu cenu, najprestížnejšie novinárske ocenenie v Amerike.
Po udelení mu ako prvá volala stará mama. „Čo sa stane, keď to zistia?“ povedala mu na úvod rozhovoru. „Nemohol som na to nič povedať. Odbehol som na záchod, usadil som sa tam a plakal,“ napísal vo svojom článku pre New York Times, ktorý vyvolal v Amerike rozruch.
Práve v ňom sa prvýkrát priznal k tomu, že jeho papiere nie sú v poriadku. Jediný doklad totožnosti, vodičský preukaz, získal na základe sfalšovaného potvrdenia o pobyte. Rovnako poistenie.
Inú možnosť nemal, keďže do krajiny prišiel na základe falošnej zelenej karty a pasu.
Keď sa pýtal právnikov, či by mohol spätne požiadať o legálny pobyt, odpovedali mu, že to teoreticky je možné. Musí sa však vrátiť na Filipíny a prijať desaťročný zákaz vstupu na americkú pôdu.
Jedna z mála možností, ako svoj pobyt legalizovať – svadba s Američankou – v jeho prípade neprichádzala do úvahy. Je homosexuál.
Aj keď ho upozorňovali, že priznanie bude právnou samovraždou, napísal ho. „Už nechcem utekať, som vyčerpaný. Už nechcem žiť takýto život,“ hovorí.
Mesiac po jeho uverejnení prišla reakcia – odobrali mu vodičský preukaz. Počítal s tým.
