WASHINGTON, BRATISLAVA. Čas do 2. augusta sa kráti. O týždeň americký dlh dosiahne aktuálny strop a dohoda o jeho zvýšení, ktorá bola v minulosti zväčša len formalitou, je v nedohľadne.
Spor sa preto v Spojených štátoch presunul pred televízne kamery. Ako prvý vystúpil demokratický prezident Barack Obama.
Zodpovední za bankrot Republikánov obvinil, že ak zvýšenie stropu cez Kongres neprejde, budú zodpovední za prvý bankrot v histórii Spojených štátov.
FAKTY Americký dlh
Strop amerického dlhu je teraz 14,294 bilióna dolárov. Dlh by mal túto hranicu dosiahnuť 2. augusta.
Ak sa nezvýši strop, Washington bude splácať úroky na pôžičkách, no bude musieť obmedziť iné výdavky.
Republikáni súhlasia so zvýšením stropu len vtedy, ak vláda začne šetriť. Zvýšenie daní odmietajú.
Republikánom vyčíta, že zvýšene dlhu podmieňujú škrtmi a odmietajú zvýšenie daní. Škrty by sa dotkli najmä sociálnych programov a zdravotníctva.
„Väčšina Američanov, nezávisle od politického názoru, nechápe, ako môžeme žiadať dôchodcov, aby si platili viac za zdravotníctvo a zároveň zachovať daňové výnimky pre najbohatších,“ povedal Obama v prejave.
Republikánsky šéf Kongresu John Boehner, ktorý vedie odpor proti Obamovmu návrhu, reagoval takmer okamžite. Prezidentovi odkázal, že rozhadzovanie sa skončilo. Pomôžu len škrty, nie vyššie dane, zdôraznil. „Viedol som malý podnik a viem, že zvýšenie daní zničí pracovné miesta,“ povedal.
Situáciu komplikujú budúcoročné voľby. Republikáni prezidentovi navrhujú zvýšenie stropu o bilión dolárov, no to by znamenalo, že podobnú debatu by si asi o pol roka zopakovali. A to demokrati pred voľbami nechcú riskovať. Žiadajú zvýšenie stropu, ktoré by malo stačiť najmenej do konca roku 2012.
Po minuloročných voľbách prišlo do Kongresu viac nováčikov, ktorí si kampaň postavili na odpore proti rastúcemu dlhu. Ide najmä o členov hnutia Tea Party, no pod ich tlakom sa podobným smerom posunuli aj ďalší republikáni.
Nie celkom bankrot Obama v týchto dňoch často používa výraz „bankrot“, ktorý podľa neho 2. augusta hrozí. Magazín Time pripomína, že krajina na daniach vyberie osemkrát viac, ako míňa ročne na úroky za súčasné dlhy. O klasický bankrot by teda nešlo.
Vláda by však musela obmedziť ostatné výdavky, ktoré výrazne presahujú príjem z daní. Od sociálnych dávok cez zdravotníctvo, armádu až po národné parky či mzdy štátnych zamestnancov.
