OSLO, BRATISLAVA. Pred troma rokmi to číslo hrdo oznámil sám premiér Jens Stoltenberg na ostrove Utöya. Počet členov mládežníckej organizácie Ungdomsfylking jeho Strany práce stúpol na rekordných 8157.
Všetko malo svoju symboliku – osoba, miesto i číslo.
Chodil tam aj premiér
Stoltenberg sám začínal ako šéf mládežníckej organizácie a stal sa zázračným dieťaťom ľavicovej strany, najväčšej a najvplyvnejšej v Nórsku. Ostrov Utöya patrí desaťročia strane a každý rok sa tam školia jej budúce politické hviezdy. A číslo, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje počet členov konkurenčných mládežníckych hnutí, malo potvrdiť, že premiérova strana má budúcnosť.
Právom preto označil Stoltenberg ostrov Utöya „za jedno z najdôležitejších miest v nórskej histórii“.
Z raja sa stalo peklo
On sám sa sem vracal pravidelne od roku 1974, keď na ostrov prišiel ako 15-ročný angažovaný ľavičiar a syn slávneho otca. Thorvald Stoltenberg bol ministrom obrany, diplomatom i ministrom zahraničných vecí. Jeho syn sa stal v marci 2000 najmladším premiérom v dejinách Nórska. Predtým bol ministrom obchodu a energetiky, to mal 34 rokov, a ministrom financií ako 37-ročný.
Stoltenberg mal na ostrov tie najlepšie spomienky a v sobotu tam s prejavom mal vystúpiť opäť. Už nebolo pred kým. „Bol to raj mojej mladosti, ktorý sa za pár hodín zmenil na peklo,“ zopakoval neskôr šokovaný premiér.
Ostrov Utöya bol symbolom nórskej politiky. Breivik si ho vyhliadol celkom premyslene.
