Z Nórska píše náš redaktor Tomáš Vasilko.
OSLO. Katedrála stojí v centre Osla už vyše troch storočí. No taký luteránsky obrad, aký zažila včera o 11. hodine, ešte nepamätá.
Práve tu si v nedeľu za účasti kráľa Haralda, kráľovnej Sonje, celej nórskej politickej špičky na čele s premiérom Jensom Stoltenbergom uctili Nóri obete piatkovej masakry.
Prišli aj obete
Smútok a bolesť bolo cítiť u všetkých. Hnev alebo nenávisť by ste hľadali márne. „Ľudia sa s tým vyrovnávajú správnym spôsobom,“ hovorí Anna, hlavná zdravotná sestra na psychiatrii, ktorá prišla tiež.
Katedrála bola otvorená aj pre verejnosť. Prví ľudia sa postavili do radu už hodinu a pol pred začiatkom. „Prišiel som sem, aby som prežíval smútok s celou krajinou,“ povedal muzikant v stredných rokoch Oyvind. Sám nemá medzi obeťami nikoho, ale jeho tri dcéry letný kemp navštívili v minulých rokoch. Rad sa tiahol ďaleko do ulice, všetci sa do kostola ani nezmestili.
Na bohoslužbe sa zúčastnilo mnoho mladých ľudí, ktorí v piatok na ostrove Utöya zažili hodinu a pol hrôzy. Na rozdiel od mnohých kamarátov však Breivikovo besnenie prežili. Vyhradili im niekoľko lavičiek. Objímali sa a utešovali.
Ako večnosť
Držali sa, kým nemal prejav premiér Jens Stoltenberg. Mnohí v sále a nielen medzi tými, čo stratili na ostrove kamarátov, pri jeho slovách začali plakať.
„Prešli iba dva dni od piatka. No je to ako večnosť. Hodiny, dni a noci plné šoku, hnevu a sĺz,“ povedal premiér, ktorý od začiatku tragédiu hlboko prežíva. Bomba poškodila jeho úrad a na ostrov mal prísť deň po tragédii.
Plakal i samotný kráľ Harald V. a jeho manželka Sonja. Keď mladí ľudia vychádzali z kostola, s novinármi hovoriť nechceli. Pochopiteľne. Zastavil sa iba Martin Henriksen (31), bývalý prezident celej organizácie, ktorý v piatok na ostrove nebol. „Samozrejme, že som poznal viacerých, ktorí na ostrove zahynuli,“ hovorí skupine novinárov.
„Musíme však zdvihnúť hlavu a nenechať sa zlomiť touto tragédiou. Nech nám to pripomína, že náš boj za demokraciu musí pokračovať,“ dodal.
