Priamo z Nórska píše naša redaktorka Kristína Kúdelová.
"Je dôležité, aby ste si našli takého obhajcu, ktorý vám bude rozumieť," napísal Anders Behring Breivik vo svojom tisícpäťstostranovom manifeste s názvom 2083 - Európska deklarácia nezávislosti. Svojim druhom - "križiakom" v ňom nahovára, že sa nemusia báť, keď po ich činoch príde trest.
"Nejde o to, aby ste na súde dosiahli najnižší možný trest. Ide o to, aby ste počas neho vysvetlili, že Európu treba oslobodiť od kultúrneho marxizmu a islamizácie."
Obhajcu si vybral sám
Svojho obhajcu si už aj sám vybral. Bude ním Geir Lippestad. Breivik mu dôveruje, pretože vraj kedysi pracovali v rovnakej budove, rozumnejší motív zatiaľ nórske médiá nezistili. Lippestad bol pritom donedávna členom vládnej strany Arbeiderpartiet - teda strany, ku ktorej patrila skoro stovka mladých obetí z ostrova Utöya.
"Najprv som si chcel dať trochu času a premyslieť si, či jeho obhajobu príjmem," povedal Lippestad pre televíziu NRK. "Nakoniec som to prijal, pretože aj takýto človek má právo na obranu."
Breivik mu už vyrozprával veľkú časť z toho, čo zamýšľal a je si vraj vedomý, že to, čo spravil, bolo naozaj strašné. Ospravedlňuje to tým, že "to bolo nevyhnutné". Po otázke, aký mal jeho klient motív, zostal Lippestad chvíľu ticho a potom povedal: "Je ťažké niečo o tom povedať. Teraz sa musím jednoducho posadiť a spracovať to."
Najslávnejší Lippestadov súdny prípad je z roku 2002. Vtedy Nórsko riešilo rasovo motivovanú vraždu, ktorej obetou bol pätnásťročný Benjamin Hermansen. Lippestad zastupoval jedného z dvoch vrahov, ktorí sa hlásili k neonacistom a ktorí nakoniec dostali sedemnásť a osemnásť rokov.
FOTO - TASR/AP
Výška trestu je témou
Od tragického piatku sa už do sveta rozšírila informácia, že v Nórsku je maximálny trest odňatia slobody dvadsaťjeden rokov. A jeden rok sa v Nórsku počíta po uplynutí deviatich mesiacov. Je to aj prejavom toho, že s takýmto typom zločinu nórske právo ani nepočítalo.
"U nás je to presne naopak ako v USA, kde sa zločiny spočítavajú. Tento vrah najprv nastavil bombu v Oslo, potom utekal spáchať druhý čin na ostrov Utöya, ale bude sa mu to počítať za jeden," hovorí pre SME jeden z advokátov nórskej vlády Svein Hansen.
A upozorňuje na to, že Breivik môze vyjsť aj bez trestu: "Jeho advokát bude hrať na to, že je psychicky narušený. V tom prípade by ho oslobodili. Bude to mať však ťažké, pretože toto bol niekoľko rokov starostlivo chystaný zločin. Ťažko bude dokazovať, že šlo o nejaké zatemnenie mysle."
Čítajte komentáre:
- Breivik vraždil, aby si zabezpečil publikum, píše Marián Leško
- Trest by mal zabrániť vzniku živej legendy, tvrdí Lukáš Fila
- Teroristu z niekoho neurobí jeho vyznanie alebo pôvod, upozorňuje Peter Morvay.
Dnes je výška trestu v Nórsku jednou z veľkých tém, málokto si vie predstaviť, že by mal Breivik niekedy vyjsť na slobodu. Je celkom rozšírený názor, že niektorá z 91 postihnutých rodín si to "s ním potom vybaví po svojom".
S tým súhlasí aj Svein Hansen: "Breivik to bude mať ťažké, už dnes je najnenávidenejšou osobou v krajine. Jeho život sa prakticky skončil. Doživotne budú podrobne sledovať každý jeho pohyb, zmenu adresy, cestu na dovolenku."
Dúfajú v zmenu systému
Keď sa Nóri medzi sebou rozprávajú o tejto tragickej udalosti, spomínajú, že dúfajú v zmenu právneho systému a že sa do trestu vrahov bude započítavať každá obeť.
"Mame ozaj čudný systém, a ja som na to neraz upozorňoval," hovorí Hansen. "Boli sme naivná krajina. Veľa ľudí síce fascinovala práve tá naša naivita a pocit bezpečia, aký tu zažívali, ale ukázalo sa, že to bol falošný dojem. Premiér síce vraví, že nebude meniť bezpečnostné opatrenia, ja si však myslím, že Nórsko sa zmení. Je to náš 11. september."
Niektorí Nóri si želajú, aby bol proces s Breiviksom tajný a aby sa mu nesplnilo želanie, že bude svoje myšlienky šíriť do sveta.
Svein Hansen však hovorí: "Tajné procesy sú len výnimočné, keď ide napríklad o špionáž. Neželal si to iste ani Breivikov obhajca, veď tento prípad prijal preto, aby sa zviditeľnil. Je to paradox, ale Breivik bude mať zabezpečený férový súd, hoci explóziu nasmeroval aj na nórsky Najvyšší súd."
